Čím ďalej od domoviny cestujete, tým väčšie rozdiely nájdete v bežnom živote i s ním súvisiacich drobnostiach. Island patrí k Európe, je to rozvinutá krajina, s podobným náboženstvom i životným štýlom. Rozdiely sú iba v detailoch, na ktorých však vidieť, že islandská spoločnosť podlieha/la iným vplyvom (aj poveternostným:-), než tá naša.
Všeobecne známym
faktom je, že Islanďania sa oslovujú krstnými menami a zásadne si tykajú.
Dá sa povedať, že je to sympatický a za istých okolností aj praktický zvyk.
Načo si vykať, keď si v takej malej krajine vlastne nikdy nemôžete byť
istí, kto je vaša rodina? Navyše ste všetci jeden hrdý národ, tak si aj týmto
spôsobom môžete denne prejavovať spolupatričnosť a priateľstvo. A prečo sa
oslovovať priezviskami, keď väčšina z nich sa tak podobá?
Aby ste mi
rozumeli, Island ako jediný si zachoval prastarú škandinávsku formu tvorby mien
a tak priezvisko dieťaťa sa tvorí z krstného mena otca (niekedy matky) a
prípony -son či -dóttir, podľa toho, či ide o syna alebo dcéru.
Sú tam ešte drobné nuansy, na ktoré ale nie som odborník a výnimky, ktoré tu
nebudem rozvádzať.
Ako príklad
postačí naslávnejšia Islanďanka Björk. Celým menom sa volá Björk
Guðmundsdóttir. Z toho je jasné, že jej otcom je nejaký Guðmund. Konkrétne
Guðmundur Gunnarsson, ale to len tak na okraj. Björk mala manžela Þóra (čiže Thóra)
Eldona Jónssona, takže jej syn Sindri má priezvisko Eldon Þórsson. Asi tak.
Predpokladám, že
dcéra Isadora je po americkom otcovi jednoducho Barney-ová, lebo podľa
islandských pravidiel by sa mala volať Matthewsdóttir a to znie trochu čudne.
No a tykajú si
bez výnimky všetci. Angličtina má síce tiež iba jedno "you", ale Island je predsa iný v tom, že ak mávnete na prezidenta so slovami "Ahoj, Ólafur!", nevrhne sa na vás tlupa okravatovaných goríl. Skúste niečo také
v USA...
Island je krajina relatívne studená a hlavne veterná, ktorá za posledných 60 rokov urobila také pokroky, že sa ľudia (doslova) vyhrabali zo zeme a dnes patria k najbohatším v Európe. Za to, čo si pretrpeli v minulosti, sa ani netreba čudovať, že majú tak radi...pohodlie.
Pohodliu, ale i praktickej stránke veci je podriadená napríklad aj taká činnosť ako vyhadzovanie smetí. Namiesto utekania von počas snehovej fujavice si v činžiaku jednoducho vyjdete na chodbu, otvoríte na svojom poschodí dvierka v stene a hodíte dnu vrecko s odpadom. A je to. Smeti cez rúru spadnú až do jedného z kontajnerov, ktoré sú v pivničnej miestnosti s dverami smerom do ulice, aby raz za týždeň mohli prísť smetiari, koše vyprázdniť a vyumývať(!). Aby som nezabudla, v tom činžiaku budete mať na chodbe koberec, takže si nemusíte ani obúvať papuče.
Ďalej pri tankovaní na pumpe nepotrebujete vyliezať z auta (aj keď nie ste invalid). Stojany sú označené ako samoobslužné a... ehm, obslužné. Keď zaparkujete pri tom druhom type, zostanete jednoducho sedieť a počkáte na pracovníka čerpačky, ktorý napochoduje k vášmu okienku, vezme peniaze a obslúži vás. Za takýto komfort si priplatíte nepatrnú čiastku na každom litri benzínu.
Do tretice ešte
jeden príjemný zvyk - pošta chodí aj večer. Účty či ranné noviny, ktoré
sú na Islande zdarma a dostáva ich do schránky každý (Morgunblaðið,
Fréttablaðið a ďalšie) sa roznášajú samozrejme doobeda, ale ak vám príde
dôležitý list či balík, večer vám pri dverách zazvoní poštár, podpíšete mu
lajstro a máte to doma. Ak náhodou nie ste zastihnuteľní ani vo večerných
hodinách, nájdete si v schránke lístok s adresou pošty, kde (a kedy)
si svoju zásielku môžete vyzdvihnúť. Stalo sa síce, že lenivý poštár nechal
lístok a pritom vôbec neprišiel zazvoniť, či sme doma (boli sme), ale iba
raz.
Ďalšie zaujímavé
drobnosti:
Vaňová batéria mala namiesto otočnej páky dve kolieska. Na batérii bolo označených 37°C ako základný ukazovateľ
a na bočnom koliesku malý výstupok. Najprv si otočíte koliesko na požadovanú
teplotu a druhým kolieskom už len regulujete prúd vody. Ak sa radi kúpete stále
v rovnako teplej vode, prípadne ju počas kúpania chcete na chvíľu vypnúť,
nemusíte po návrate točiť s pákou a triafať správnu teplotu.
Nastavené koliesko to zariadi.
Okná sú na Islande všelijaké. Ale asi väčšina z nich (najmä činžiakové) má namiesto klasického krídlového otvárania iba niečo ako vetrákový systém. Napríklad veľké tabule skla a na boku dlhý pás, ktorý dolu vyklopíte maximálne na 15 cm pomocou páčky. Má to svoje výhody. Okrem ničím neskaleného výhľadu von sa vďaka šikovnému otváraniu nemôže stať, že okno zabuchne prievan a vzniknutá škára je priúzka pre každého zlodeja (ibaže by mal cvičenú mačku, ale na Islande aj tak nikto nekradne). Sú aj iné typy okien, napr. rozdelené na veľa štvorcov, kde sa dá rovnako otvoriť jeden z nich. S dodávkou kyslíka si nerobte starosti, pri islandskom vetre postačí otvoriť vetráky v celom byte a onedlho je čerstvo. A ako som spomínala už v prvom článku, všetky byty majú balkóny, kam môžete vyjsť, ak sa cítite v byte príliš uzavretí.
Kľučky na izbových dverách sú guľové. Dvere sa dajú otvoriť otočením kľučky v smere aj proti smeru hodinových ručičiek. Aj tak mi nejakú dobu trvalo, než som si zvykla, že nezáleží na tom, ktorou stranou guľu otočím (vo Francúzsku som sa už s takými kľučkami stretla, ale otáčali sa iba smerom odo dverí).
Poradovníky alebo trhacie čísielká sú vo všetkých bankách, pri pokladniach niektorých lekární a obchodov, ale aj v zmrzlinárni Ísbúðin. Na svietiacom displeji si sledujete, kedy ste na rade a čísielko podáte obsluhe. U lekárov som ich nevidela, tam sa väčšinou objednáte telefonicky vopred a ohlásite na recepcii.
Každé väčšie mestečko má kúpalisko. Navštívila som síce iba jedno a to v oblasti zvanej greater Reykjavík (Reykjavík a okolie), ale ak môžem posudzovať z tohto zážitku a z popisov iných ľudí, sú všetky kúpaliská na úrovni. Samozrejmosťou je plavecký i detský bazén a niekoľko typov horúcich bazénikov s vírivkami. Otvorené je do neskorých večerných hodín a po pracovnom dni je hotové blaho zájsť si takto odpočinúť... a Islanďania to vedia.
Starý typ zásuviek na ploché kolíky je vraj už iba v starších bytoch (ktorých obyvatelia majú všade adaptéry) a nové sa robia na európsky spôsob, takže si kľudne môžete priniesť fény aj holiace strojčeky. V článku o obchodoch som rozšafne opísala neobvyklé otváracie hodiny islandských obchodov.
Uzavrela by som to
názorom, že všetky odlišné detaily, s ktorými som sa stretla, boli praktické, užitočné a občas priamo skvelé. Oplatilo by sa aspoň niektorými inšpirovať aj u nás.
Určite mi unikli
mnohé ďalšie drobné rozdiely, ale dúfam, že plodná diskusia mi opäť rozšíri
obzory :-)
(obrázky Björk som si požičala z tejto galérie)
