Spolu s programom dostal každý návštevník aj anketu, ktorá mala fungovať ako spätná väzba pre usporiadateľov a zároveň inšpirácia pre ďalší ročník festivalu. Jedna z otázok bola venovaná spokojnosti s organizáciou SlavConu . Ja som vyznačila políčko „výborná", pretože som sa naozaj nemala na čo sťažovať - prednášky sa konali podľa programu, väčšina hostí prišla, členovia Spoločenstva Tolkiena akčne a rýchlo riešili problémy, priestory boli dostačujúce, k dispozícii bola okrem dobre zásobeného bufetu aj improvizovaná (a veľmi príjemná) čajovňa i dostatok priestoru v telocvični na rozloženie spacákov.
A teraz trochu menej oficiálne...
SlavCon bol iba štvrtým conom v mojom živote a tak nemôžem tvrdiť, že mám bohaté skúsenosti. Najviac sa mi páčilo na dvoch starých Istroconoch a potom už nebola žiadna udalosť tohto typu, ktorá by ma podobne nadchla - až kým neprišiel SlavCon. Pri ňom som vycítila, že toto je to pravé orechové, moje sladké conové, čo sa mi bude páčiť.
Ako to už na takýchto akciách býva, prednášok som veľa nestihla a mrzí ma to - no ak by som sa ich chcela nasýtiť, nesmeli by sa prekrývať, con by musel trvať aspoň týždeň a musela by som naň prísť sama. V opačnom prípade sa to nedá stihnúť - zaujímavých tém je veľa, ale často je zaťažko opustiť kamarátov či veselé diskusie odohrávajúce sa mimo prednáškových miestností. Aj o tom sú cony.V piatok podvečer som dorazila aj so psom až po začiatku oficiálneho programu a išla sa poobzerať. Ako som si predsavzala, vrhla som sa najprv na predajný stánok kníhkupectva Brloh a kúpila si novú knihu Chinu Miévilla Pátrání po Jakeovi a jiné příbehy . V Bratislave sa už často nevyskytujem a tak som s radosťou využila príležitosť. Potom som sa scukla s „partiou" a začali sme sa túlať spolu. Neviem už presne, čo sme okrem vyzdvihnutia troch českých návštevníkov na Hlavnej stanici a poflakovania sa robili, pretože si nespomínam, že by som bola na nejakej prednáške :-)
Zato sme v jednej školskej triede veľmi rýchlo objavili útulnú čajovňu - v SlavConovej verzii to bola vlastne mobilná Čajovňa u veselého slona s úžasnou zásobou kláštorného kvasu a koláčikov. Čaj sme si nedali ani raz. Ja osobne mám najradšej čaj, ktorý si pripravím sama a tak mi vôbec nevadilo nalievať sa radšej osviežujúcim, kyslastým kvasom. Tvarohová torta Ricotta bola drahá ako volvo (kúsok za 40 Sk), ale aj tak som si dopriala, lebo len tak pozerať na ňu by som nevydržala. Chutila fantasticky!
Možno zaujímavejší ako torta bol „Viking z čajovne" (alias Zajo z fotiek), charizmatický blondiak obsluhujúci hostí, s dlhými vlastmi, briadkou a smejúcimi sa očami, na ktorého som od začiatku vyvaľovala oči a premýšľala, kde som ho mohla vidieť... rovnako na tom bola kamarátka Lenka, ktorej vŕtalo v hlave to isté. Jediná konkrétnejšia vec, ktorá mi prišla na myseľ bol film Vikingovia, ktorý som videla začiatkom tohto leta, preto som ho v duchu nazvala vikingom . No nehral tam... Nakoniec som po troch dňoch prišla k záveru, že má asi ten typ tváre - o ktorej si myslíte, že ju poznáte a zaručene ste ju už videli (a možno aj áno, ale iba na ulici).
Aby som nezabudla, na SlavCone sa mi stalo niečo neuveriteľné. Ja, večný smoliar, som vyhrala v tombole. A nielenže som vyhrala prvýkrát v živote, ja som vyhrala prvú cenu! Dúfam, že si v tom momente ľudia naokolo nevšimli, že sa tvárim ako veverička z Doby ľadovej, keď vidí žaluď. Aby ste si však nemysleli, že to bol strieborný mercedes alebo víkend s niektorým VIP (významným i prachatým) scifistom, priznám sa, že ide o hru Carcassonne - Objevitelé . Zatiaľ sme ju doma hrali iba raz, ale zdá sa, že má niečo do seba :-) A teraz trochu tematicky...
Slovanisti
Za každú cenu sme všetci chceli stihnúť sobotnú prednášku Martina Šimona Schustera o sexuálnych zvyklostiach starých Slovanov (samozrejme som zmeškala začiatok, vďaka excelentnému obedu v mojej milovanej pizzerii Bella Napoli:-). Trieda bola plná sexuchtivých ľudí a spoločne sme počúvali fascinujúcu lekciu o starovekej morálke. Napriek vysokému zábavnému potenciálu témy i Šimonovho ľahkého podania to bola hodinka plná zaujímavých faktov a hravého interaktívneho vzdelávania.
Modernou rečou povedané, Slovania v predkresťanských dobách kládli možno väčší dôraz na sexuálnu výchovu mládeže, než sa kladie dnes v súčasnom civilizovanom svete, akokoľvek osvietenom. Síce sa to dialo výrazne odlišnou formou - mladí ľudia boli v určitom veku povinní absolvovať praktické cvičenia (:-) na takzvaných igrištiach - ale určite to prinášalo aj pozitívne výsledky. Okrem iného boli slovanské ženy aj medzi cudzími národmi považované za veľmi verné manželky, pretože v skorej mladosti sa vybúrili a keď prišiel čas na rodinu, plne sa jej oddali.
Celá časť prednášky venovaná staroslovanským ženám bola interesantná. Tie podľa Šimona mali výrazne viac zodpovednosti ale i práv ako vtedajšie ženy v krajinách západnej Európy, čo sa pravdepodobne prenieslo aj do dôb nedávno minulých, kedy západné ženy bojovali za zrovnoprávnenie, zatiaľ čo tie východné túto potrebu až tak silno nepociťovali. Žena bola u Slovanov odpradávna považovaná za krk rodiny , ktorý riadil chod domácnosti, o mnohých veciach rozhodoval a všetkým to vyhovovalo.
Z Milošovho Ferkovho Krabata som zachytila až druhú polovicu, takže som väčšinou nemala potuchy, o čom je reč a odišla som... Prednáška legendárnej Františky Vrbenskej ma zaujala len natoľko, koľko som bola schopná počuť - a k tomu mi rozľahlá telocvičňa príliš nepomohla.
No aj tak som ju opustila predčasne, aby som mohla vidieť Petra Weleslawa Kuzmišína... To je jedna samostatná historka :-) Všimla som ti tohto človeka koncom augusta, vďaka článku o slovanských bohoch na SME blogu, na ktorý mi náhodou padol zrak a kto vie prečo ma osvietilo - výborne by sa hodil presne na takýto festival. A zatúžila som aj niekomu novému ukázať čaro conov. Omrkla som jeho stránku, skopírovala číslo icq a oslovila ho. Prehovárala, manipulovala, ťahala medové motúzy pod nosom asi hodinu, možno viac... o conoch nič nevedel, nikdy neprednášal, Bardejov je ďaleko, október hádam ešte ďalej... márna snaha. Nakoniec povolil, že o ňom môžem informovať organizátorov, neskôr sa uvidí. Okamžite som zalarmovala kamarátku zo Spoločenstva Tolkiena, nech kontaktuje hlavnú organizátorku s jasným odkazom „píše o slovanských bohoch, chyťte ho, treba ho dostať na SlavCon prednášať!" Nakoniec sa podarilo, súhlasil, vydržal... a prišiel. Tak som ho chcela vidieť, reku za tú námahu hraničiacu s psychick
ou ujmou, čo som naňho vynaložila... sa s ním aspoň zoznámim a spýtam sa ako sa mu na SlavCone páči.
Napriek tréme, ktorú na ňom bolo jasne vidieť a ktorú opisuje aj vo svojom článku , dopadla jeho prvá prednáška nad očakávanie dobre. Monotónne rozprávanie (ktoré prax ľahko odstráni) okorenil osviežujúcim pretiahnutím kostí všetkých prítomných i odpočinkovou meditáciou na záver, podľa ktorej bola nazvaná celá hodinka - Budenie rodných bohov slovanských.
Po prednáške bol spokojný, ale bolo vidieť, že tú správnu atmosféru ešte necítil. Zadosťučinenia sa mi však dostalo večer, keď sa rozparádil na koncerte Vrbovských Vŕb a celý spotený a šťastný sa mi poďakoval, že som ho prehovorila. Mala som z toho obrovskú radosť.
Trekkies
Páčilo sa mi aj na palube scifistov, kde celá sobota patrila fanúšikom i odborníkom na Star Trek. Aj keď nie som trekkie a všetky moje skúsenosti s týmto fenoménom sa dajú zhrnúť do jednej dlhšej vety, cítila som sa medzi nimi príjemne a výborne sa mi relaxovalo. Možno to súviselo s tým, že na trekistické prednášky som mohla prísť, kedy som chcela a ľahko vniknúť do témy (prípadne len uvoľnene počúvať:-). Dobre som sa pobavila pri rozprávaní „Proč nesnáším Star Trek", aj keď ma trochu sklamalo, keď prednášajúci po pätnástich minútach vtipné urážky ukončil vyhlásením, že v skutočnosti Star Trek miluje a začal hovoriť vážne. No vďaka veselej povahe celého českého fandomu (ak ich môžem takto hodiť do jedného vreca), nebola o humor núdza ani potom.
Paradoxne som si na festivale slovanstva najviac oddýchla pri sci-fi a ani v nedeľu, keď prednášali slovenskí trekkies na vážnejšie témy (história i technické podrobností vesmírnych lodí triedy Galaxy), som sa s nimi nenudila.
Ohňovzdorní šermiari
Skupina historického šermu Vargar bola tiež špičková. V sobotu poobede predviedli s veľkým úspechom predstavenie za svetla (ktoré som si pozrela aspoň na fotkách) a večer o deviatej bombastickú ohňovú šou, ktorá mi vyrazila dych. Už som ich pár videla, ale takouto choreografiou, atmosférou, šikovnosťou a celkovým výkonom ma dostali. Aj keď som opäť prišla po začiatku a horko-ťažko hľadala medzierku v dave divákov. Najväčší šok som mala, keď odrazu z reproduktorov začala znieť božská hudba tureckej speváčky Sezen Aksu, ktorú na Slovensku asi pozná veľmi málo ľudí. Jej hlas i rytmika fantasticky ladili s vystúpením. Krásny zážitok. Tolkienisti
Nesmú na žiadnom cone chýbať a to je dobre. Ich láska a oddanosť svetu Pána prsteňov prechádza až do roviny vznešenosti, ale je ešte lepšie, ak si popri tom dokážu aj požartovať, prípadne vystreliť z niektorých postáv oživených profesorom Tolkienom.
Tak tomu bolo aj na (jedinej) prednáške tolkienistov, ktorú som absolvovala v nedeľu, keď sa hovorilo o „Tolkienových ženách". Predstavovanie zaujímavých hrdiniek a rozprávanie ľúbostných príbehov sa zvrhlo až na šťavnatú diskusiu o erotických pohnútkach párovania rozdielnych rás (elfky+muži, elfovia+ženy) a genetické otázky výsledkov takýchto vzťahov. Pre mňa zábavné i veľmi príjemné ukončenie SlavConu.
Môžem len dodať, že:
1. sa hanbím, že SlavCon bol pre mňa festivalom v znamení neskorých príchodov,
2. je škoda, že som sa vzhľadom na bohatý program zúčastnila príliš málo prednášok,
...ale verím, že keď sa mi v nasledujúcich rokoch podarí navštíviť ďalšie sci-fi a fantasy festivaly, budem sa menej flákať s kamarátmi a viac sa vzdelávať :-)
Dovidenia o rok na SlavCone 2007.
