Islandské značky a obliekanie
66º North (66º Norður) - najznámejšia a najrozšírenejšia
značka islandského športového oblečenia. Vetrovky, softshelly,
polartecové mikiny, sezónne bundy, čiapky a kukly z Norðuru nosia takmer
všetci Islanďania - bábätká, deti aj dospelí. Dokonca vyrábajú aj pracovné
oblečenie pre rybárov. 
Človek má pocit, že to súvisí s národnou hrdosťou. Nie sú
najlacnejšie, ale januárovom výpredaji dostanete niektoré nádherné a
hebučké kúsky za cenu nižšiu, než by vás porovnateľný kus stál na Slovensku.
Čo určite s národnou hrdosťou ale i charakterom obyvateľstva súvisí, to sú islandské svetre. Pletú sa už po stáročia z vlny domácich oviec a sú veľmi teplé. V časoch, keď bol Island chudobný a ľudia ešte bývali v zemľankových domoch, nosili sa na holom tele, čo je dôkazom extrémnej odolnosti Islanďanov, pretože prírodná islandská vlna škriabe ako ďas. Dnes ich hrdo nosia ako vrchné oblečenie proti hryzavej zime aj ako súčasť imidžu.
Kopec dobrého športového oblčenenia majú ešte v Intersporte aj Útilífe (čo je taký islandský Intersport). Ani za svet si neviem spomenúť ani nájsť na internete druhú islandskú značku športového oblečenia, bolo to niečo ako zOne Iceland. Logo obsahovalo obrys Islandu. Videla som zopár bundičiek, ale ich cena sa pohybovala od 7 tisíc ISK hore. Ak mi niekto osvieži pamäť, budem rada.
Ostatné módne
oblečenie sa nakupuje v nespočetných značkových obchodoch roztrúsených po
nákupných centrách (len pre zaujímavosť sa môžete pozrieť na zoznam predajní
v Kringlane ) a celom Reykjavíku. Zväčša celosvetové reťazce majú určite obrovské tržby,
pretože podľa toho, čo som videla, Islanďania sa obliekajú radi - pekne, pohodlne a
kvalitne. Typ oblečenia už záleží od vkusu.
Väčšina Islanďanov chodí oblečených normálne (bez
rozdielu veku pomerne často v športovom oblečení), ale cudzinec si nemôže
nevšimnúť zvýšený výskyt najmä pubertálnej mládeže, ktorá sa oblieka dosť
extravagantne - nie len v porovnaní s dospelými - proste inak ako u nás.
Ako to povedať? Na slovenských uliciach najčastejšie
stretnete pipky v ružových rifličkách a topíkoch, v zladených farbách a zásadne
v obtiahnutých strihoch. Už sme si zvykli.
Na Islande sa mi stalo, že som vyvaľovala oči na trojicu
dievčat ako tri hrozná. Mali navlečených niekoľko vrstiev oblečenia, z ktorých
ani jedno nevedelo aký štýl reprezentuje. Retro alebo hippies? Odhalené kríže
alebo zimná cibuľa? Nezávislý štýl alebo haute coutoure? Pamätám si len niečo
ako zemito hnedo-zelenú splývavú sukňu, na tom krajkovú mini okolo bedier, za
hrsť rôznych topov v hornej časti a za štyri hrste najrôznejšej bižutérie okolo
zápästí, na krku, v ušiach a kto vie, kde ešte.
U chlapcov som si zase všimla oveľa hustejšie zameranie na
tvrdý metalistický look. Asi by mi k tomu vedeli viac povedať blogeri, ktorí sa
vyznajú v islandskej hudbe. Chlapci boli väčšinou čistí, oblečenie (ako) nové s
fasa gotickými grafikami, vlasy umyté - len pohľad patril tvrdým
chlapom, ktorých len tak niečo neprekvapí :-)
Prípadne som veľa krát videla ešte jednu špecialitku - na
tele chlapcov od 9 do 15 rokov úplne tuctové oblečenie, tričko, rifle, ale na
hlave až po koreň nosa navlečená hladká úpletová čiapka. To má tiež nejakú filozofiu?
Kto vie. Koniec-koncov, dôležité je, že všetci Islanďania, ktorých
som stretla - až na starú susedku, ktorá si rada vypila a potom chodila po
bytoch otravovať, či je vypnutý plyn, pretože činžiak má vraj privysokú
spotrebu - mali sme elektrický sporák... sú fajn ľudia.
Liberálni, spokojní, otvorení, milujúci síce svoje džípy,
ale aj svoju prírodu a krajinu.
