Islandské obchody všeobecne

Autor: Aneta Čižmáriková | 12.9.2006 o 9:00 | Karma článku: 11,64 | Prečítané:  6707x

...alebo čo, kde, za koľko a kedy.

Dôležité slovo je ÚTSALA, čiže výpredaj. Islanďania sú v tomto rovnakí ako všetky ostatné civilizované národy. Nakupovanie ich baví a keď v januári začnú výpredaje, obchody sú plné ľudí.

utsala1.1.jpg Počula som príhodu, kedy jeden fastfood dal akciu na párky v rožku, ktoré zľavnili zo 199 ISK na 149 ISK a ľudia stáli fronty, aby nakúpili aj po desať hotdogov. Na rozdiel od našej domoviny sa zľavňuje skutočne všade (samozrejme nie všetko) a do posledného januárového dňa - na niektorých miestach ešte začiatkom februára percentá zliav stúpajú až na 80%. Rozdiel je aj v tom, že väčšina sortimentu sú značkové veci.
Na to si totiž Islanďania potrpia - keď už niečo prekročí oceán, aby sa to dostalo na odľahlý ostrov (a aj tak to bude drahé), nech to stojí za to.
Okrem toho býva na letákoch nápis tilboð, čo znamená akcia alebo špeciálna ponuka. Tie sa objavujú celoročne a treba si ich všímať, pretože často ponúkajú výrazné zľavy na užitočné veci a to sa v takej drahej krajine vždy hodí.

No hneď musím dodať - nie je drahá krajina ako drahá krajina. Slovensko tiež nie je najlacnejšie keď porovnáme, že priemerný Islanďan zarobí päťkrát viac ako Slovák, naozaj nie je o čom. Pritom aj po prerátaní na slovenské koruny má väčšina tovaru porovnateľnú a niekedy aj nižšiu cenu ako tu doma (najmä v sezónnych zľavách sa dá nakúpiť za babku). Iste, potraviny (o ich vysokej kvalite som už písala v minulom článku), knihy či módne oblečenie prerátanie na naše koruny neunesú, ale inak má človek pocit, že pri islandskom plate sa nemusíte pozerať na to, čo si môžete a nemôžete dovoliť.
Síce by sa dalo ešte rozoberať, že priemerný Islanďan má väčšinou aj dlhy a pôžičky, ale to by bola samostatná kapitola a natoľko som do islandskej ekonomiky nenazrela, aby som sa k tomu mohla fundovane vyjadriť.

Na slovenský zvyk, že nakupovať potraviny sa chodí ráno, môžete na Islande rýchlo zabudnúť. Väčšina obchodov vrátane supermarketov otvára o desiatej, jedenástej ráno, v niektoré dni až na poludnie. 11_11_logo.jpgZatvárajú okolo šiestej-siedmej.
Výnimkou, zachraňujúcou pravidlo sú takzvané Eleven-eleven, čiže menšie obchody s viditeľným logom 11-11 prípadne 10-11 (otvorené ako napovedá názov). Niečo ako naše „večierky". Počula som aj o jednom 24-hodinovom obchode, ale na vlastné oči som ho nevidela. A po nejakom čase strávenom na Islande som už ani neverila, že existuje.

Nákupné strediská sú najplnšie v piatok podvečer, keď všetci zhromažďujú zásoby na víkend.

smaralind_logo.JPGSmáralind a Kringlan sú dve najznámejšie reykjavícke nákupné centrá. Prvý by sa dal prirovnať k bratislavskému Auparku (veľkosťou), druhý k Polusu (spleťou ulíc). kringlan1.jpgZloženie obchodov je tiež podobné - oblečenie, knihy, obuv, parfémy, oblečenie, sklo a porcelán, športové potreby, lekárne, oblečenie, domáce potreby, hračky, ponožky, foodcourt, mobilní operátori, zase oblečenie a kiná.
Plus v kringlanskom foodcourte majú obchodík so zmrzlinou, kde má človek problém si vybrať. Zmrzlinu, polevy (samozrejme nechýba lakrísová) a ich nespočetné kombinácie dopĺňajú šejky, drvené oriešky a kadečo, čo si už nepamätám... Pamätám si však, že na požiadanie urobia pre dieťa aj zmrzlinu s dekoráciou, ktorá vyzerá ako panáčik či snehuliak s čapičkou, rukami a očami. Predtým však musíte vystáť frontu a ak nefunguje na Islande všadeprítomný systém poradových čísiel, potrebujete aj pevné nervy a ostré lakte.euroshopper.jpg

bonus.JPGBónus je všeobecne najlacnejší (a asi aj najrozšírenejší) supermarket s potravinami, drogériou a trochou spotrebného tovaru. Ceny čohokoľvek idú na Islande do stoviek islandských korún a tak je úplne normálne, že každý menší nákup sa vyšplná nad tisíc ISK a každý väčší nad päťtisíc. V Bónuse sa predávajú aj lacné výrobky nám známej značky EuroShopper:-)

Hagkaups.jpgHagkaup je naopak najdrahší obchod podobný našim hypermarketom. Potraviny, oblečenie, kozmetika, hračky, nábytok aj elektronika - všetko kvalitné, atraktívne vystavené a o pár stovák ISK drahšie ako inde. Aspoň že v januárových zľavách vypredávajú tony šatstva, z ktorého si niečo pekné môže vybrať každý. Zvlášť detské oblečenie sa naozaj oplatí, pretože za prvé, bežne stojí za kus skoro toľko čo dospelácke a za druhé, výber je taký bohatý a čarovný, že aj bezdetná babizňa ako ja sa nemohla vynadívať. Navyše by som si kopec chutných detských modelov vedela predstaviť aj vo veľkom.
Nóatún sú zase najdrahšie potraviny. Myslím, že som v nich ani nebola. Známi ma upozornili, že sa to naozaj neoplatí a vraj tam chodia nakupovať len Islanďania, ktorým už vážne nezáleží na výslednej cene, čo nechajú pri pokladni.

Na Islande majú všetko. Ale viete, čo tam nemajú? Pavúky. To bolo pre mňa neskonalé blaho. Medzi všetkými známymi som vyhlásený arachnofobik, ktorý v blízkom kontakte s pavúkom (a s väčšinou ostatného hmyzu) okamžite vytiahne trojčiarkové Cé a správa sa neovládateľne. Nenavštívila som síce jazero Mývatn známe mračnami komárov, ale v Reykjavíku a okolí som za celý čas nevidela žiadny hmyz, až na občasnú muchu domácu. Krajina mojich snov :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie sa začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.


Už ste čítali?