Najlepšia science-fiction všetkých čias

Autor: Aneta Čižmáriková | 19.1.2009 o 9:00 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  5085x

...tak býva často označovaný román Roberta A. Heinleina, Cudzinec v cudzej zemi. Môžete súhlasiť alebo odporovať. Určite by ste si ho však mali prečítať. Keď sa niekto narodí na Slovensku, je Slovák, ak na Islande, Islanďan. Michael Valentine Smith sa narodil na Marse. Je Marťan. Oveľa viac sa toho o ňom nevie. Len toľko, že je jediným pozostalým po skupine výskumníkov z prvej expedície na Mars a je nemanželského pôvodu. Raketová loď Posol sa naposledny ozvala tesne pred pristátím na planéte. Potom o nej 25 rokov nikto nepočul. Nasledujúca misia lode Víťaz objavila trosky Posla, marťanskú civilizáciu... a jednu ľudskú bytosť.

Kniha Cudzinec v cudzej zemi je príbehom Michaela Valentina Smitha a jeho pozemského života.

Kapitán van Tromp z Víťaza zanechá na Marse niekoľko vedcov, ale jediného ľudského Marťana samozrejme privezie "domov". Na Zemi sa Michael Valentine Smith okamžite stane púťovou atrakciou pre bežných obyvateľov (lež tí ho ešte dlho nebudú mať možnosť uvidieť) a príčinou sústredeného kalkulovania mocných.
Niektoré vojenské a politické mozgy totiž jeho pôvod, status i vlastnosti považujú ak aj nie priamo za hrozbu, tak určite aspoň za neželanú komplikáciu. Nielenže je neslýchanou raritou, dedičom astronomického majetku po zosnulých rodičoch, on by si podľa istých právnických ustanovení mohol nárokovať titul vládcu Marsu. A vždy sa nájde osoba dosť hlúpa, aby sa bála hoci aj neškodného plyšového králička i dosť potentná, aby ho nechala potichu "zmiznúť", ak sa podozrenia o nepohodlnosti potvrdia... alebo sa nepodarí jedinca prerobiť na svoj obraz.
Michael Valentine Smith o ničom takom samozrejme ani nesníva. Vyrástol a bol vychovaný v kultúre tak nepredstaviteľne odlišnej, že na pozemské merítka je to naivné, retardované veľké dieťa, ktoré ničomu nerozumie, obtiažne komunikuje a nevie sa samo ani obliecť. Na izolovanom a prísne stráženom pracovisku vojenskej nemocnice privádza do úžasu lekárov častým upadaním do vegetatívneho tranzu, kedy jeho životné funkcie klesajú takmer na nulu. Zatiaľ nikto z personálu netuší, že keď Michaela čokoľvek rozruší, zaujme alebo prekvapí, prepne sa do katatonického stavu, aby nové zážitky mohol grokovať, čiže v plnosti pochopiť, vychutnať a hýčkať. A to je iba jedna z jeho výnimočných schopností...
cizinec1.jpgV prísnom utajení, ktoré okolo Smitha vládne, ho objaví nemocničná sestra Jill Boardmanová, zhodou okolností priateľka známeho bulvárneho investigatívca Bena Caxtona. Spolu sa rozhodnú legálne i tajne získať viac informácií a vyniesť osobu Muža z Marsu na svetlo, kde predpokladajú, že mu už nebude hroziť bezprostredné nebezpečenstvo (a Caxton si samozrejme vydobije obrovskú prestíž).
Čoraz čudnejšie okolnosti Michaelovho zadržiavania v nemocnici ich nakoniec dovedú k jeho únosu, ktorý sa Jill so šťastím podarí.
V tom momente však už Ben Caxton zmizne z povrchu zemského a zúfalá Jill so svojím zverencom utečie k mužovi menom Jubal Harshaw, ktorého Ben predtým označil ako najlepšie útočisko a jedinú šancu na prežitie Muža z Marsu.
Tu sa dostávame k pre mňa osobne najcharizmatickejšej postave románu, starnúcemu bonvivánovi Jubalovi, vyštudovanému právnikovi, lekárovi a úspešnému spisovateľovi. Živí sa prevažne tým, že doslova chrlí poviedky, scenáre i básne pre množstvo médií pod rôznymi pseudonymami. Z príjmov financuje svoj pokojný rodinný život v pitoresknej domácnosti s troma sekretárkami, údržbárom a záhradníkom. Duchom tohto spoločenstva je lojalita, priateľstvo a zdravý rozum.
Preto keď na dvere Jubalovho domu zaklope strhaná Jill, postarajú sa o ňu aj o Michaela. Napriek tomu, že ide o veľmi riskantný podnik, Jubal Harshaw dostojí Benovým očakávaniam a bezodkladne začne spriadať zložitý plán, ako ho zachrániť - ak Caxton ešte žije - a ako ochrániť Muža z Marsu pred mocenskými záujmami, najlepšie tak, že sa mu zároveň podarí ukázať ho celému svetu a spraviť z neho plnoprávneho občana.
Aby jeho plán vyšiel, nesmie mať jedinú trhlinku...
Medzitým sa Michael Valentine Smith učí byť civilizovaným pozemšťanom, nasáva kvantá vedomostí z encyklopédií a skúseností od priateľov a popri tom ich ohromuje ukážkami nadprirodzených schopností i marťanskej filozofie, ktoré sú na Zemi nevídané.

V tomto bode sa nachádzame asi v štvrtine knihy a o deji už radšej hovoriť nebudem. Udeje sa toho ešte veľa-preveľa, všetko sa ešte mnohonásobne skomplikuje a je na čitateľovi, aby si dej vychutnal sám, spolu s Heinleinovou rozprávačskou bravúrou, vynikajúcimi dialógmi a viacerými prepletenými líniami s množstvom zaujímavých postáv, ktoré majú vlastné životné príbehy.
Predovšetkým Jubalove melancholicko-cynické reči ma privádzali priam k intelektuálnej extáze :-) Sprvu som si chcela značiť jeho najtrefnejšie výroky, ale vzdala som to. Polovica z nich je hodná vytesania do kameňa a vybrať len niekoľko je nemožné. Robert A. Heinlein dopísal Cudzinca v cudzej zemi približne vo veku 53 rokov a ak aj Jubal nemá autobiografické rysy, rozhodne bol jeho charakter vydestilovaný z toho najkvalitnejšieho, čo si pod pojmom múdry starý bohém so srdcom i rozumom na správnom mieste dokážem predstaviť.


Michael Valentine Smith je naopak postava tak dokonale nezemská, oprostená od malicherných ľudských obáv, zákerností a nerestí, až môže asociovať Ježiša Krista. Áno, ak by bol Ježiš presne taký, ako ho zbožšťuje Písmo sväté, mohol byť prostými ľuďmi vnímaný podobne ako Muž z Marsu. Niektorí v ňom vidia mesiáša, hŕstka mocných sa ho obáva a väčšina by ho najradšej upálila na hranici.
Michael je bezpochyby unikátnou knižnou postavou najmä dokonalým prepracovaním jeho inakosti a autor pochopiteľne venuje veľa pozornosti jeho procesom chápania, myšlienkam i významným prerodom, kedy akoby preskakoval na ďalšiu úroveň poznania. Hlavným odkazom jeho vývoja je akceptovanie výsledku, že nie je dokonalým Marťanom, nestáva sa a nikdy nebude ani úplným Človekom, ale bytosťou zakliesnenou medzi dvoma svetmi, s určitými fantastickými výhodami prijatými v jednom, no aj nedostatkami, ktoré sa stávajú fatálnymi v tom druhom. V konečnom dôsledku je však Mike vždy šťastný, pretože sa dokáže tešiť zo všetkého (pred zlým sa ubrániť, keď na to dôjde) a to by chcel naučiť aj ostatných ľudí. Napriek nesporným sympatiám som sa s ním nedokázala úplne stotožniť. Asi som príliš ľudská :-) Ale jeho schopnosti som mu závidela.
Iste, bolo by úžasné vedieť marťanské triky. Ovládať iba vedomím telepatiu, telekinézu, teleportáciu či vlastný zdravotný a telesný stav. Možno keby sme používali väčšiu časť svojho mozgu, nič z toho by nebolo nemožné.
Ale súhlasím s posolstvom románu, že v našej spoločnosti nie je možné urobiť zmeny nárazovo, rýchlo ani hromadne - naučiť ľudí milovať a užívať si to dobré, prestať páchať násilie...
A možno sa to nedá ani od jednotlivca alebo pomaly, veľmi pomaly, ako v závere naznačuje spisovateľ. Možno sa to nedá vôbec... (no autori sci-fi nesmú byť príliš pesimistickí;-) Ježiš Kristus prišiel s ideou lásky a pomoci blížnemu a kde sú jeho ciele o dvetisíc rokov neskôr... tam, kde boli aj predtým - na zvitkoch a v knihách. Myslím, že výsledkom snáh ako boli tie Michaelove či Ježišove je zas a znova len krvavá žatva. Ale to už si domýšľam (a generalizujem) z vlastnej hlavy a pán Heinlein by asi nesúhlasil ;-)
stranger.jpg
Cudzinec v cudzej zemi však nie je len o tom. Je aj o životnej filozofii, individualizme, priateľstve a láske, o náboženstve a cirkvi, hodnotách, boji za dobro a osobnú slobodu... Díva sa kritickým okom na spoločnosť ako celok a zároveň jej prostredníctvom jednotlivcov prejavuje toleranciu i nádej na uzdravenie. Okrem hlavných hrdinov, kde Jubal Harshaw stelesňuje skepticizmus skúseného a Mike Smith všeobjímajúcu lásku a neotrasiteľný optimizmus, spoznáme charaktery ich blízkych, zavítame do súkromia svetového politického lídra alebo hlavy najrozšírenejšej cirkvi a príbeh nás zavedie od Spojených štátov budúcnosti cez Červenú planétu až po nefalšované (kresťanské?) Nebo...

Netrúfnem si posudzovať, či je Heinleinov Cudzinec v cudzej zemi najlepším vedecko-fantastickým románom všetkých čias, no jednoznačne patrí do zlatého fondu sci-fi aj literatúry všeobecne. Po obsahovej, štylistickej, žánrovej i symbolickej stránke ponúka najvyššiu kvalitu, čo ostatne u tohto autora nie je vôbec zriedkavé.


cizinec2.jpgPríbeh románu: Pôvodná idea pozemského dieťaťa vychovaného mimozemskou civilizáciu sa zrodila v autorovej hlave okolo roku 1949, keď hľadal námet na poviedku, no usúdil, že si téma žiada viac než krátky text a začal pracovať na románe. Nešlo mu to príliš dobre, tak ho zase odložil a napokon dokončil v roku 1960. Keďže však mnohé pasáže mohli v tom čase uraziť chúlostivú časť súdobej society, na príkaz vydavateľa musel škrtať.
Zoškrtať 220 tisíc slov na 150 tisíc, navyše z vynikajúceho a komplikovaného diela musí byť náročná, ale hlavne nevďačná práca. Heinleinovi sa to však podarilo a v roku 1961 román vyšiel. Môžete si prečítať analýzy, aké žánre, idey a autorove charakteristické znaky obsahuje, ale pikoškou je, že sa stal hitom medzi generáciou hippies. Je jasné, že najmä kvôli scénam voľného sexuálneho spolužitia ;-)
Keď v roku 1988 Robert A. Heinlein zomrel, podľa amerického zákona z roku 1976 jeho manželka vyhrabala z archívu na stroji naklepanú pôvodnú verziu románu, ktorú si spisovateľ našťastie ponechal, a tak Cudzinec v cudzej zemi uzrel svetlo sveta v neskrátenej podobe.
Bohužiaľ, až teraz zisťujem, že som práve prečítala tú skrátenú :-( Nové vydanie vyšlo v roku 2006 aj v Česku, vo vydavateľstve Banshies. No a zdá sa, že na Slovensku je hocijaká verzia knihy momentálne beznádejne vypredaná - aspoň čo sa internetu týka. Zostáva už len hľadať v kamenných kníhkupectvách nejaký ten zatúlaný kus.

Heinlein-scifipedia.jpgŽivotný príbeh autora sa mi pod rukami príliš rozrastal, tak som sa napokon rozhodla nerozpisovať a odporučiť záujemcom obsiahle heslo z Wikipedie, ktoré v slovenskej, českej i anglickej verzii ponúka podrobné informácie o jeho živote, diele i vplyve, z ktorých som aj tak čerpala. České heslo je podrobnejšie, ale aj v slovenskom nájdete detaily, ktoré v druhých dvoch nie sú :-)
Dôležité je, že Robert Anson Heinlein (1907-1988) sa stal jedným z najpopulárnejších, najvplyvnejších a najkontroverznejších autorov hard science-fiction i fantastiky ako takej. A všetky tie superlatívy si určite plne zaslúži.

Zostáva mi len dodať, že ešte toho musím veľa prečítať od R. A. Heinleina, i keď je dôležitý správny výber v správny čas. Minulé leto som tak skúšala román Friday, ale bohužiaľ, prvá tretina knihy ma nechytila a zostala nedočítaná (naopak, Dveře do léta som onehdy zhltla ako malinu).
Smutné je, že najväčšie slovenské internetové kníhkupectvo Martinus má od Heinleina jedinú knižočku, aj tú už dávno vypredanú. Ostatné, ktoré som skúšala (Artforum, Legenda, Dunaj) dokonca ani toľko :-(




Informácie pre odsek o vzniku románu som čerpala z textu o knihe na stránke kníhkupectva Brloh, ktorý pravdepodobne pochádza z prebalu neskráteného vydania. Bohužiaľ, aj v Brlohu je vypredané!

foto RAH je zo Scifipedie
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Hrozí vojna medzi USA a Iránom?

Ropné zariadenie v Saudskej Arábii zbombardovali drony.


Už ste čítali?