reklama

Dialógy o fantastike - Juraj Malíček

Táto nová rubrika je mojím veľkým projektom, ktorý pripravujem už veľmi dlho. V hlave mi ležal asi rok a ďalších niekoľko mesiacov mi leží v počítači hrsť súborov s poznámkami, námetmi, ale už aj pripravené Dialógy o fantastike - rozhovory s osobnosťami slovenskej fantastiky (fantastika = sci-fi, fantasy, horor, komiksy, hry, anime, atď. všetkých foriem a druhov). Verím, že sa v rámci nich zoznámite so zaujímavými ľuďmi, prečítate si o tom, čo je podľa nich fantastika, popkultúra, fandom a čo si o tom všetkom myslia, dozviete sa pikošky z ich tvorivého života a snáď podhodia aj štipku zákulisných informácií ;-)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Dialógy chcú byť akýmsi sprievodcom po galaxii slovenskejfantastiky, radi by si vytipovali najznámejších ľudí z tejto oblasti,ale aj tých menej viditeľných, ktorí sa však venujú rozličným okruhom zo širokého spektra fantastickej populárnej kultúry.Všetci svojím spôsobom prispievajú k tomu, aby fantastika na Slovenskužila a napredovala i keď možno menšími, ale tvrdohlavo vytrvalýmikrôčikmi za tou svetovou či západnou...

Obrázok blogu

Aby sme začalitakpovediac od Adama, čiže od popkultúry všeobecne a potom saprepracovali k fantastike - mojím prvým hosťom v imaginárnejFantastickej kaviarni bude
Juraj Malíček - teoretik a gurupopkultúry, šéfredaktor bývalého i obnoveného časopisu Fantázia a vminulosti redaktor viacerých ďalších. Vraj arogantný narcista a podľasvojej alma mater aj filozof a estetik bez vkusu, no sozmyslom pre humor, ktorý si z ničoho priveľa nerobí... 
Vie sa o ňom,že miluje kreslený seriál Simpsonovci, Playstation, Douglasa Adamsa aje náruživý a presvedčený milovník cigariet, fajčiar svetonázorom :-)

Naokraj podotýkam, že nie som študovaný žurnalista, ani som ešte nikdynerobila interview. Otázky si vymýšľam takpovediac z brucha aodráža sa v nich moja vlastná zvedavosť i osobnosť ako taká. A vôbec, berte to všetko s nadhľadom.


Prvý dialóg o fantastike:

Aneta "Riddick" Čižmáriková vs. Juraj "Minifinger" Malíček

Ako by si profesne popísal sám seba?

Učiteľ,teoretik a publicista, funguje to aj naopak, publicista, teoretikzostáva v strede, a učiteľ, pričom publicista znamená, že píšem,učiteľ, že učím a teoretik, že sa venujem teórii a teoretik preto, ženemám rád, keď sa s humanitnými oblasťami spája slovko veda. Radšejteoretik, ako vedec. Pracujem v Ústave literárnej a umeleckejkomunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa vNitre, ktorý garantuje štúdium estetiky. A keďže som programovo šťastnýčlovek, učím o veciach, ktoré mám rád, navyše ľudí, ktorí už sa neučia,lebo sa musia, ale lebo chcú. 

Ako si sa dostal k terajšej profesii a ako k fantastike?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Ako slepé kura k zrnu? Otrasné klišé,ale možno sedí. Som vyučený mechanik strojov a zariadení, ktorý šielštudovať filozofiu a estetiku, lebo toboli a sú veci, ktoré ma jednoducho nadchýnali a nadchýnajú. Po výškesom sa síce plánoval vrátiť k remeslu, ale ukázalo sa tokomplikovanejšie, akoby sa komukoľvek mohlo zdať, takže som zostalučiť, čo bolo síce tiež komplikované, ale menej. S písaním,redaktorovaním a vôbec celou tou paralelnou líniou, v ktorej sompublicistom, to bolo podobné.  A k fantastike som sa prišiel tým úplne naj oldschoolovejším spôsobom, vknižnici, mohol som mať tak desať rokov, požičal som si knižku 10xSCIFI, nie kvôli sci fi, ale kvôli explicitne popísanej súloži, ale keďžemi bolo trápne požičiavať si len túto jedinú knižku, požičal som siďalšie, väčšinou kúsky od STOPYHO a najviac sa mi páčili tie z vesmíru,tak som hľadal nejaké ďalšie. Bez úspechu, až kým ma tam nestretol inýfanúšik scifi, starší, väčší, dospelejší, ktorý mi s onou magickouformulkou na perách "a toto si čítal?" postupne vnútil vlastne všetkufantastiku, ktorá v tej knižnici bola. Fantastické! 

Ty si odborník na popkultúru - môžeš mi teda vysvetliť, čo to tá popkultúra je?

Jati v jednej vete poviem, čo je popkultúra a prídem o náplň práce nanajblížších desať rokov? Takto ľahko ma nedostaneš. Poviem ti ale, čonie je popkultúra - popkultúra nie je povrchný záujem o veci, je tokonzum nie pre konzum, ale konzum pre vychutnávanie. Momentálne sa mipáči tá definícia popkultúry, ktorá vraví, že je to vlastne spôsobživota, ktorý dospelému človeku umožňuje zostať autentickým v tom, akéveci a prečo ich má rád. 

Keď sme si to objasnili, dovoľ mi nadhodiť - slovo popkultúra je už v tej našej fantazijnej komunite trochu sprofanované až niekedy počuť výkriky "Choďte niekam s tou vašou popkultúrou" ... Ale čím ho nahradiť? Aký je rozdiel medzi tým, čo zastrešuje popkultúra a čo fantastika?

Vprvom rade, čo je fantazijná komunita? V druhom, to slovo, a môžeme užho nepoužiť, čosi zastrešuje, je to nástroj, nič viac, spôsob, ako vcelku vravieť o veciach, ktoré nás bavia a fantastiku presahujú.Simpsonovci sú fantastickí, ale sú Fantastickí? Je to Fantastika? Asinie, ale je to čosi, o čom sa dá skvelo pokecať, popremýšľať a tak. Akje to slovo naozaj sprofanované, a netvrdím, že nie je, tak preto, žezrazu akoby siahalo ľuďom na čosi, čo im dávalo pocit výnimočnosti. 

Ako sa bežní ľudia stavajú k fantastike, môžeme odpozorovať napr. z programových magazínov. Tie dostávajú anotácie od špeciálnych firiem alebo televíznych staníc, ale za popisky k filmom si zodpovedajú redaktori. Na všetkých týchto stupňoch pracujú ľudia, ktorí síce nemusia rozumieť SFaF, ale očakávala by som od nich aspoň znalosť filmových žánrov. Najčastejšie (česť výnimkám) to však končí tak, že fantasy film je označený ako "akčný", "thriller", poprípade "rozprávka". Alebo ako som raz šokovane narazila na nový "odborný" termín - fantazmagorický. Takú strašnú blbinu som fakt musela rozdýchavať.
V čom je problém? Prečo u nás väčšina ľudí science-fiction, fantasy a horor tak akosi... neakceptuje? Naši rodičia si myslia, že sme všetci šibnutí a kamarátkina mama sa dokonca bojí, že sme sekta :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Janeviem, asi žiadnych bežných ľudí nepoznám, ale ak správne rozumiemotázke, trápi ťa, že ktosi fantastiku neprijíma? No a? To predsa nie jemôj problém, ani tvoj, ale dotyčných bežných ľudí. Nemyslím, že je namieste stavať sa do pozície, že nás ktosi neakceptuje. Jednak nie ježiadne my, tak ako nie je oni, a jednak, ak naozaj existuje my, takáno, sme šibnutí. Šibnutí vzhľadom k tomu, čo sa považuje zaspoločenskú normu. Vynikajúco, výborne, nič lepšie si nemôžeme priať.Nie je nič horšie, ako programovo robiť osvetu, dokazovať komusi čosi.Načo je to? 

Je fantastika taká okrajová všade na svete? Má to súvislosť s ekonomickou situáciou krajiny alebo historickým vývojom? V USA sa conov zúčastňujú státisíce ľudí, Poľsko si chová svojich sci-fi a fantasy autorov ako vzácne poklady a keď organizujú Polcon, vyprodukujú nádhernú reklamu . U nás sa síce darí Comics-Salónu / Istroconu a Slavconu, ale stále na nás verejnosť pozerá ako na hlúpe deti.

Nemyslímsi, ze fantastika je okrajová kdekoľvek na svete. Matrix, Star Wars,Harry Potter, ale aj PaPrs (Pán Prsteňov, pozn. aut.) je všade na svete ten najprudší mainstream,masovka, z ktorej robia čosi naozaj výnimočné ľudia, ktorých ten ošiaľjednoducho neprejde, ani keď už je samotný produkt za komerčnýmzenitom. K situácii u nás, v Poľsku a USA - koľko bolo na poslednomIstrocone ludí? A aký bol medziročný nárast? Z môjho uhla pohľadu jeproblém kdesi inde, naznačuješ ho v samom úvode tejto otázky a úplne sas ním stotožňujem - pýtaš sa - Je fantastika taká okrajová všade nasvete? - Nie je odpoveď na túto otázku v inej otázke, veľmi podobnej -Je kultúra taká okrajová všade na svete? A ak by otázka stála takto,odpovedať ani netreba. Ale zlepšuje sa to, nech by tá otázka stálaakokoľvek, to je dôležité. 

No dobre, na Comics Salóne/Istrocone 2008 bolo 8 tisíc ľudí, odvetisíc viac ako pred rokom. A ja som tiež rada, keď sa to s kultúrouvšeobecne zlepšuje (ak to hovorí odborník, musí to byť pravda;-),pretože ma to tiež zaujíma a neviem si svoj život predstaviť ako reťazpríchodov/odchodov z práce, domácich prác a potom líhania/vstávania zpostele. Narážala som možno skôr na to, že s akceptáciou čohokoľvekmimo mainstreamu je to u nás horšie ako povedzme na Západe, kde sú tí"bežní" ľudia oveľa dlhšie zvyknutí, že niekto iný vybočuje z radu.Napr. ja keď vidím v autobuse či na ulici človeka v plášti a s drevenýmmečom pri boku, usmejem sa, ale mnoho ľudí sa díva opovržlivo... Možnoschválne zveličujem, ale chápeš, čo chcem povedať?

Možno chápem:-) Použila si slovko akceptácia, to je myslím, kľúčové vtomto probléme. Pokiaľ ten človek s mečom akceptuje sám seba, je mucelkom jedno, čo si o ňom kto myslí, respektíve, ako ho kto vníma.Ak stretnem človeka, ktorý má špinavý golier, páchne lacným chľastom apokiaľ nezaprší, nestretne sa s ničím, čo by čo i len vzdialenepripomínalo hygienu, a ktorý si odo mňa pýta dvacku na autobus, lebopráve ide z nemocnice, pričom ja si veľmi dobre pamätám, že mi eštenevrátil tú dvacku, čo som mu požičal minule, tiež sa naňho dívamopovržlivo. Nikdy to ešte žiadnemu neprekážalo. Alebo takto - mainstreammožno charakterizovať cez ľahostajnosť - ak sa niekto díva opovržlivo,nie je to ľahostajné a to je výborný signál - narušiť takému človekujeho kruhy, vyviesť ho z miery - vzbudiť záujem - prvý predpoklad, abysa začal zaujímať. Mne sa ale naopak zdá, že problém je na druhej,"našej" / "vašej" / "ich" strane, akoby sme sa stále potrebovaliutvrdzovať v tom, že sme kdesi na okraji a mainstream nás ignoruje. Atoto mi prekáža viac, ten mindrák, až komplex, ktorý nás núti hľadaťazyl, útočisko kdesi mimo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


O čom asi tak prednáša "teoretik popkultúry" na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa v odbore estetika? Divím sa, že ti vôbec dali priestor na takéto revolučné a poburujúce témy ;-) Zaujíma ma to zo zvedavosti, chcela by som si predstaviť, čo sa asi tak na tvojej prednáške učí. Priznám sa totiž, že mi to dosť nabúrava zažitú predstavu akademických prednášok, ktoré sú nudné, monotónne a študenti z nich odchádzajú otrávení...

Teoretik popkultúry prednáša napríklad o podobnosti medzi štruktúrou aobsahom kresleného seriálu a štruktúrou a obsahom antického mýtu,prednáša o Buffy ako o seriáli, ktorého nosnou témou je teologický,filozofický a morálny problém slobodnej vôle, prednáša o Zaklínačovi ako uveriteľnejšej a teda skutočnejšej verzii rozprávky a takďalej, pokojne sa príď pozrieť. Každopádne musím skonštatovať, žepredstava akademického sveta ako sveta uzatvoreného do seba, nudného,samoúčelného a tak ďalej, je nielen absurdná, ale aj zbytočná. Celé toje o tom, či ťa zaujímajú len veci, alebo aj to, ako veci fungujú.Akademický svet má svojou podstatou veľmi blízko k fanovstvu, aspoň mnesa to tak zdá. Namotávame sa na veci s ambíciou a odhodlaním ich riešiťa ak nie riešiť, tak o nich aspoň premýšľať. A to sa nedárobiť poriadne, ak tie veci nemáš rád. 

Musia ti študáci na skúškach odrapkať nejaké poučky? ;-)

Keďodmietajú porozumieť, tak áno, hoci to postráda skutočný zmysel. Ale jasom v zásade dobrák, živím v sebe presvedčenie, že učím o veciach,ktoré jednoducho ľudí musia baviť, ak nie, problém je na ich strane.

Zachytila som, že ti vyšla knižočka Vademecum popkultúry . Je určená priamo študentom alebo sa z nej môžem čomusi priučiť aj ja?

Jeurčená študentom, rovnako ako komukoľvek, kto chce o vedieť o problémečosi viac, respektíve je ochotný aspoň premýšľať o ňom. A hlavne, jeto taká poľná cesta smerom k diaľnici, ktorá sa u nás ešte ani nezačalastavať.

Ako by si mi vysvetlil, kde sa v popkultúre nachádza estetika? Mnoho ľudí (a duplom tzv. "vysokých" umelcov) by určite povedalo, že sa tieto dva termíny navzájom vylučujú! ;-)

Taktoto nefunguje, najprv sa musíme dohodnúť na kritériách, cez ktoré budemeono "vysoké" a ono "nízke" rozlišovať. A teraz konkrétna a ničnehovoriaca odpoveď - popkultúra je estetika. Tá istá odpoveď tak, abydávala zmysel - ak je estetika vedou o vnímaní, ktorá veľmi úzko,nielen v laickom chápaní pojmu estetika súvisí s umeniami, potomje popkultúra jeden zo spôsobov ako k umeniam pristupovať.

Prispieval si do dnes už neexistujúceho, ale o to legendárnejšieho Inzinu, bol si redaktorom tiež zrušeného (prevzatého) internetového magazínu Station, bol a znova si šéfredaktorom Fantázie . Redaktora asi musí baviť písanie, ale čo baví šéfredaktora?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Šéfredaktorabaví predstava, že sa stará o obsah časopisu, ktorý by si nielen sámrád čítal, ale je presvedčený, že sa k nemu ešte ktosi pridá. A je tofajn spôsob, ako si zarobiť na dennú skyvu chleba. 

O čo iné povinnosti má šéfredaktor oproti redaktorovi?

Šéfredaktor je zodpovedný za obsah časopisu, redaktor za obsah rubriky, autor textu v lepšom prípade za text samotný.

V jednom veľmi chutnom dialógu s kolegyňou na Inzine ešte spred piatich rokov si s láskou písal o cigaretách. Tiež sa priznám, že tomuto zlozvyku neodolám a tvoj popis ma naozaj očaril. Inde si zase veľmi slušne ale výstižne poslal slovenské celebné riťky takpovediac "do teplých krajín". Zdá sa mi, že si chlap s rozumom na správnom mieste. Máš ešte nejaké "politicky nekorektné" hriešky? ;-)

Neviempresne, kam mieriš, respektíve, čo chceš zo mňa vytiahnuť, ale akčakáš, že napíšem čosi v tom zmysle, že som hlboko presvedčený to tom,že gramotnosť sa preceňuje, alebo že svätá inkvizícia robila v zásadesprávnu vec, alebo že osvietenská paradigma slobody, rovnosti abratstva je absolútna blbosť, tak si sa práve dočkala.

Toostatné beriem, ale že inkvizícia robila správnu vec? To a kože súhlasíšs honom na takzvané čarodejnice a kacírov? Môžeš mi to vysvetliť?

Áno, presne, nielenže súhlasím s honmi na čarodejnice a kacírov, alesom hlboko presvedčený o tom, že také čosi nám chýba - a to tvrdím svedomím, že by som so svojimi názormi musel v prípade, ak by inkvizíciastále fungovala, prejsť do ilegality. A môžem to vysvetliť, aj keď simyslím, že je to nadlho, respektíve na rozhovor, ktorý presahujeprijateľné rozmery, čo sa počtu znakov v texte týka.
Skúsim to takto -vďaka vytrvalému pôsobeniu inkvizície vtedy, ty dnes môžeš napísať - "takzvané"čarodejnice - a považuješ ich za obete. Predpokladáš teda, veríš,vieš, že neboli naozajstnými čarodejnicami, ale v zásade milými tetami,ktoré sa niekomu nepáčili kvôli svojim názorom, alebo také čosi - tvojnázor je názorom moderného racionálneho "osvietenského" človeka - tedačloveka, ktorý sa najprv utieka k rozumu, k racionalite až potom k"nadprirodzenu", "mágii" atď - ak vôbec. A práve toto je ajdôsledkom pôsobenia inkvizície - skutočnosť, že čary, mágiu, atď.pokladáme za čosi neexistujúce, alebo nefunkčné, prípadne, vyhľadávameich až potom, ako zlyhajú racionálne riešenia - a aj to nievždy. Neviem, či mi rozumieš, ale ide o to, že cirkev a inkvizícia sňou, s veľmi prísnym oddeľovaním rozumu a viery, je zodpovedná za to,že vôbec existuje civilizácia postavená na racionálne pochopiteľných azdôvodniteľných pravidlách. Na náboženstve a najviac sa mi to páči nakresťanstve je najkrajšie, že funguje ako cesta k lepšiemuživotu, vlastne bez ohľadu na to, či Boh naozaj existuje, respektíve čiveríš, alebo nie. Raz nájdem človeka, ktorý o tom napíše fantasy:-) 

Uf, mám námietky, ale to by naozaj bolo nadlho, možno sa k tomu ešte niekedy dostaneme naživo.

Obrázok blogu

Aby som nezabudla pripomenúť, ty si veľký milovník seriálu Simpsonovci. To hádam vie každý, kto sao tvoje meno trochu viac "obtrel". Veľmi múdro si o podstate, obsahu iposolstve Simpsonovcov porozprával aj v interview pre Pravdu. Ale... čo takto povedať o tejto vášni pár viet, takporiadne od srdca? Povoľ uzdu emóciám a skús prejaviť, ako veľmi mášSimpsonovcov rád ;-)
Táááákto? Alebo ešte viac?

Simpsonovcov má rád tak veľmi, že im dokážem odpustiť dokonca aj to, že to po desiatej sezóne nezabalili.

Síce len jedna veta, ale myslím, že hovorí za všetko :-)


Ozaj, a koľko máš vlastne tých simpsonovských tričiek?

Presne? Dvadsaťtri!


Na záver - ako vyzerá príjemne strávený večer Juraja Malíčka?

Ako jeho dni, mesiace a roky, venuje všetok svoj čas, voľný i pracovnýseriálom, filmom, knižkám, komiksom, videohrám a tak ďalej amudrovaniu o nich a pointa je, že to nie je na úkor rodiny ale srodinou v absolútnej harmónii. 

Počúvaj, ako sa tu s tebou tak "rozprávam" a ako som ťa pozorovalana Istrocone, ty si aj v súkromí taký vážny človek ako teraz vyzeráš?

Zvláštne, ja mám zo seba celkom opačný pocit. Prečo vážny? Pýtala sisa, tak som sa snažil odpovedať. Vždy keď sa pozriem do zrkadla, dívamsa na komickú figúru. Ale to bude asi preto, že trpím narcistickouporuchou osobnosti, takže v spoločnosti, ale vlastne aj v súkromí mámtendencie vždy najskôr počúvať, a potom, keď sa konečne dostanem kslovu, hudiem si stále svoje. 

Ďakujem za spoluprácu a príjemný rozhovor :-)
(foto archív Juraja Malíčka)

Aneta Čižmáriková

Aneta Čižmáriková

Bloger 
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík:  KnihyZ knihovničky knihovníčkyMoje knižné láskySci-fi a FantasySF&F cony• Dialógy o fantastike •FanovinkyBlogový nedenníkRozpravy o IslandeVšeli-len-čoKreatívec notorikBavíme sa s Tubou

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu