Dialógy o fantastike - Juraj Malíček

Autor: Aneta Čižmáriková | 11.12.2008 o 10:00 | Karma článku: 8,88 | Prečítané:  3962x

Táto nová rubrika je mojím "veľkým projektom", ktorý pripravujem už veľmi dlho. V hlave mi ležal asi rok a ďalších niekoľko mesiacov mi leží v počítači hrsť súborov s poznámkami, námetmi, ale už aj pripravené Dialógy o fantastike - rozhovory s osobnosťami slovenskej fantastiky (fantastika = sci-fi, fantasy, horor, komiksy, hry, anime, atď. všetkých foriem a druhov). Verím, že sa v rámci nich zoznámite so zaujímavými ľuďmi, prečítate si o tom, čo je podľa nich fantastika, popkultúra, fandom a čo si o tom všetkom myslia, dozviete sa pikošky z ich tvorivého života a snáď podhodia aj štipku zákulisných informácií ;-)

Dialógy chcú byť akýmsi sprievodcom po galaxii slovenskej fantastiky, radi by si vytipovali najznámejších ľudí z tejto oblasti, ale aj tých menej viditeľných, ktorí sa však venujú rozličným okruhom zo širokého spektra fantastickej populárnej kultúry. Všetci svojím spôsobom prispievajú k tomu, aby fantastika na Slovensku žila a napredovala i keď možno menšími, ale tvrdohlavo vytrvalými krôčikmi za tou svetovou či západnou...

malicek2.jpgAby sme začali takpovediac od Adama, čiže od popkultúry všeobecne a potom sa prepracovali k fantastike - mojím prvým hosťom v  imaginárnej Fantastickej kaviarni bude
Juraj Malíček
- teoretik a guru popkultúry, šéfredaktor bývalého i obnoveného časopisu Fantázia a v minulosti redaktor viacerých ďalších. Vraj arogantný narcista a podľa svojej alma mater aj filozof a estetik bez vkusu, no so zmyslom pre humor, ktorý si z ničoho priveľa nerobí... 
Vie sa o ňom, že miluje kreslený seriál Simpsonovci, Playstation, Douglasa Adamsa a je náruživý a presvedčený milovník cigariet, fajčiar svetonázorom :-)

Na okraj podotýkam, že nie som študovaný žurnalista, ani som ešte nikdy nerobila interview. Otázky si vymýšľam takpovediac z brucha a odráža sa v nich moja vlastná zvedavosť i osobnosť ako taká. A vôbec, berte to všetko s nadhľadom.


Prvý dialóg o fantastike:

Aneta "Riddick" Čižmáriková vs. Juraj "Minifinger" Malíček


Ako by si profesne popísal sám seba?

Učiteľ, teoretik a publicista, funguje to aj naopak, publicista, teoretik zostáva v strede, a učiteľ, pričom publicista znamená, že píšem, učiteľ, že učím a teoretik, že sa venujem teórii a teoretik preto, že nemám rád, keď sa s humanitnými oblasťami spája slovko veda. Radšej teoretik, ako vedec. Pracujem v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý garantuje štúdium estetiky. A keďže som programovo šťastný človek, učím o veciach, ktoré mám rád, navyše ľudí, ktorí už sa neučia, lebo sa musia, ale lebo chcú. 

Ako si sa dostal k terajšej profesii a ako k fantastike?

Malickov-malicek.jpgAko slepé kura k zrnu? Otrasné klišé, ale možno sedí. Som vyučený mechanik strojov a zariadení, ktorý šiel študovať filozofiu a estetiku, lebo to boli a sú veci, ktoré ma jednoducho nadchýnali a nadchýnajú. Po výške som sa síce plánoval vrátiť k remeslu, ale ukázalo sa to komplikovanejšie, akoby sa komukoľvek mohlo zdať, takže som zostal učiť, čo bolo síce tiež komplikované, ale menej. S písaním, redaktorovaním a vôbec celou tou paralelnou líniou, v ktorej som publicistom, to bolo podobné. 

A k fantastike som sa prišiel tým úplne najoldschoolovejším spôsobom, v knižnici, mohol som mať tak desať rokov, požičal som si knižku 10xSCI FI, nie kvôli sci fi, ale kvôli explicitne popísanej súloži, ale keďže mi bolo trápne požičiavať si len túto jedinú knižku, požičal som si ďalšie, väčšinou kúsky od STOPYHO a najviac sa mi páčili tie z vesmíru, tak som hľadal nejaké ďalšie. Bez úspechu, až kým ma tam nestretol iný fanúšik scifi, starší, väčší, dospelejší, ktorý mi s onou magickou formulkou na perách "a toto si čítal?" postupne vnútil vlastne všetku fantastiku, ktorá v tej knižnici bola. Fantastické!    

Ty si odborník na popkultúru - môžeš mi teda vysvetliť, čo to tá popkultúra je?

Ja ti v jednej vete poviem, čo je popkultúra a prídem o náplň práce na najblížších desať rokov? Takto ľahko ma nedostaneš. Poviem ti ale, čo nie je popkultúra - popkultúra nie je povrchný záujem o veci, je to konzum nie pre konzum, ale konzum pre vychutnávanie. Momentálne sa mi páči tá definícia popkultúry, ktorá vraví, že je to vlastne spôsob života, ktorý dospelému človeku umožňuje zostať autentickým v tom, aké veci a prečo ich má rád. 

Keď sme si to objasnili, dovoľ mi nadhodiť - slovo popkultúra je už v tej našej fantazijnej komunite trochu sprofanované až niekedy počuť výkriky "Choďte niekam s tou vašou popkultúrou"... Ale čím ho nahradiť? Aký je rozdiel medzi tým, čo zastrešuje popkultúra a čo fantastika?

V prvom rade, čo je fantazijná komunita? V druhom, to slovo, a môžeme už ho nepoužiť, čosi zastrešuje, je to nástroj, nič viac, spôsob, ako v celku vravieť o veciach, ktoré nás bavia a fantastiku presahujú. Simpsonovci sú fantastickí, ale sú Fantastickí? Je to Fantastika? Asi nie, ale je to čosi, o čom sa dá skvelo pokecať, popremýšľať a tak. Ak je to slovo naozaj sprofanované, a netvrdím, že nie je, tak preto, že zrazu akoby siahalo ľuďom na čosi, čo im dávalo pocit výnimočnosti.    

Ako sa bežní ľudia stavajú k fantastike, môžeme odpozorovať napr. z programových magazínov. Tie dostávajú anotácie od špeciálnych firiem alebo televíznych staníc, ale za popisky k filmom si zodpovedajú redaktori. Na všetkých týchto stupňoch pracujú ľudia, ktorí síce nemusia rozumieť SFaF, ale očakávala by som od nich aspoň znalosť filmových žánrov. Najčastejšie (česť výnimkám) to však končí tak, že fantasy film je označený ako "akčný", "thriller", poprípade "rozprávka". Alebo ako som raz šokovane narazila na nový "odborný" termín - fantazmagorický. Takú strašnú blbinu som fakt musela rozdýchavať.
V čom je problém? Prečo u nás väčšina ľudí science-fiction, fantasy a horor tak akosi... neakceptuje? Naši rodičia si myslia, že sme všetci šibnutí a kamarátkina mama sa dokonca bojí, že sme sekta :-)

Malicek-horor.jpg
Ja neviem, asi žiadnych bežných ľudí nepoznám, ale ak správne rozumiem otázke, trápi ťa, že ktosi fantastiku neprijíma? No a? To predsa nie je môj problém, ani tvoj, ale dotyčných bežných ľudí. Nemyslím, že je na mieste stavať sa do pozície, že nás ktosi neakceptuje. Jednak nie je žiadne my, tak ako nie je oni, a jednak, ak naozaj existuje my, tak áno, sme šibnutí. Šibnutí vzhľadom k tomu, čo sa považuje za spoločenskú normu. Vynikajúco, výborne, nič lepšie si nemôžeme priať. Nie je nič horšie, ako programovo robiť osvetu, dokazovať komusi čosi. Načo je to? 

Je fantastika taká okrajová všade na svete? Má to súvislosť s ekonomickou situáciou krajiny alebo historickým vývojom? V USA sa conov zúčastňujú státisíce ľudí, Poľsko si chová svojich sci-fi a fantasy autorov ako vzácne poklady a keď organizujú Polcon, vyprodukujú nádhernú reklamu. U nás sa síce darí Comics-Salónu / Istroconu a Slavconu, ale stále na nás verejnosť pozerá ako na hlúpe deti.

Nemyslím si, ze fantastika je okrajová kdekoľvek na svete. Matrix, Star Wars, Harry Potter, ale aj PaPrs (Pán Prsteňov, pozn. aut.) je všade na svete ten najprudší mainstream, masovka, z ktorej robia čosi naozaj výnimočné ľudia, ktorých ten ošiaľ jednoducho neprejde, ani keď už je samotný produkt za komerčným zenitom. K situácii u nás, v Poľsku a USA - koľko bolo na poslednom Istrocone ludí? A aký bol medziročný nárast? Z môjho uhla pohľadu je problém kdesi inde, naznačuješ ho v samom úvode tejto otázky a úplne sa s ním stotožňujem - pýtaš sa - Je fantastika taká okrajová všade na svete? - Nie je odpoveď na túto otázku v inej otázke, veľmi podobnej - Je kultúra taká okrajová všade na svete? A ak by otázka stála takto, odpovedať ani netreba. Ale zlepšuje sa to, nech by tá otázka stála akokoľvek, to je dôležité.   

No dobre, na Comics Salóne/Istrocone 2008 bolo 8 tisíc ľudí, o dvetisíc viac ako pred rokom. A ja som tiež rada, keď sa to s kultúrou všeobecne zlepšuje (ak to hovorí odborník, musí to byť pravda;-), pretože ma to tiež zaujíma a neviem si svoj život predstaviť ako reťaz príchodov/odchodov z práce, domácich prác a potom líhania/vstávania z postele. Narážala som možno skôr na to, že s akceptáciou čohokoľvek mimo mainstreamu je to u nás horšie ako povedzme na Západe, kde sú tí "bežní" ľudia oveľa dlhšie zvyknutí, že niekto iný vybočuje z radu. Napr. ja keď vidím v autobuse či na ulici človeka v plášti a s dreveným mečom pri boku, usmejem sa, ale mnoho ľudí sa díva opovržlivo... Možno schválne zveličujem, ale chápeš, čo chcem povedať?

Možno chápem:-) Použila si slovko akceptácia, to je myslím, kľúčové v tomto probléme. Pokiaľ ten človek s mečom akceptuje sám seba, je mu celkom jedno, čo si o ňom kto myslí, respektíve, ako ho kto vníma. Ak stretnem človeka, ktorý má špinavý golier, páchne lacným chľastom a pokiaľ nezaprší, nestretne sa s ničím, čo by čo i len vzdialene pripomínalo hygienu, a ktorý si odo mňa pýta dvacku na autobus, lebo práve ide z nemocnice, pričom ja si veľmi dobre pamätám, že mi ešte nevrátil tú dvacku, čo som mu požičal minule, tiež sa naňho dívam opovržlivo. Nikdy to ešte žiadnemu neprekážalo. Alebo takto - mainstream možno charakterizovať cez ľahostajnosť - ak sa niekto díva opovržlivo, nie je to ľahostajné a to je výborný signál - narušiť takému človeku jeho kruhy, vyviesť ho z miery - vzbudiť záujem - prvý predpoklad, aby sa začal zaujímať. Mne sa ale naopak zdá, že problém je na druhej, "našej" / "vašej" / "ich" strane, akoby sme sa stále potrebovali utvrdzovať v tom, že sme kdesi na okraji a mainstream nás ignoruje. A toto mi prekáža viac, ten mindrák, až komplex, ktorý nás núti hľadať azyl, útočisko kdesi mimo.     

JM3.jpg

O čom asi tak prednáša "teoretik popkultúry" na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa v odbore estetika? Divím sa, že ti vôbec dali priestor na takéto revolučné a poburujúce témy ;-) Zaujíma ma to zo zvedavosti, chcela by som si predstaviť, čo sa asi tak na tvojej prednáške učí. Priznám sa totiž, že mi to dosť nabúrava zažitú predstavu akademických prednášok, ktoré sú nudné, monotónne a študenti z nich odchádzajú otrávení...

Teoretik popkultúry prednáša napríklad o podobnosti medzi štruktúrou a obsahom kresleného seriálu a štruktúrou a obsahom antického mýtu, prednáša o Buffy ako o seriáli, ktorého nosnou témou je teologický, filozofický a morálny problém slobodnej vôle, prednáša o Zaklínačovi ako uveriteľnejšej a teda skutočnejšej verzii rozprávky a tak ďalej, pokojne sa príď pozrieť. Každopádne musím skonštatovať, že predstava akademického sveta ako sveta uzatvoreného do seba, nudného, samoúčelného a tak ďalej, je nielen absurdná, ale aj zbytočná. Celé to je o tom, či ťa zaujímajú len veci, alebo aj to, ako veci fungujú. Akademický svet má svojou podstatou veľmi blízko k fanovstvu, aspoň mne sa to tak zdá. Namotávame sa na veci s ambíciou a odhodlaním ich riešiť a ak nie riešiť, tak o nich aspoň premýšľať. A to sa nedá robiť poriadne, ak tie veci nemáš rád.     

Musia ti študáci na skúškach odrapkať nejaké poučky? ;-)

Keď odmietajú porozumieť, tak áno, hoci to postráda skutočný zmysel. Ale ja som v zásade dobrák, živím v sebe presvedčenie, že učím o veciach, ktoré jednoducho ľudí musia baviť, ak nie, problém je na ich strane.

Zachytila som, že ti vyšla knižočka Vademecum popkultúry. Je určená priamo študentom alebo sa z nej môžem čomusi priučiť aj ja?

Je určená študentom, rovnako ako komukoľvek, kto chce o vedieť o probléme čosi viac, respektíve je ochotný aspoň premýšľať o ňom. A hlavne, je to taká poľná cesta smerom k diaľnici, ktorá sa u nás ešte ani nezačala stavať.

Ako by si mi vysvetlil, kde sa v popkultúre nachádza estetika? Mnoho ľudí (a duplom tzv. "vysokých" umelcov) by určite povedalo, že sa tieto dva termíny navzájom vylučujú!
;-)

Takto to nefunguje, najprv sa musíme dohodnúť na kritériách, cez ktoré budeme ono "vysoké" a ono "nízke" rozlišovať. A teraz konkrétna a nič nehovoriaca odpoveď - popkultúra je estetika. Tá istá odpoveď tak, aby dávala zmysel - ak je estetika vedou o vnímaní, ktorá veľmi úzko, nielen v laickom chápaní pojmu estetika súvisí s umeniami, potom je popkultúra jeden zo spôsobov ako k umeniam pristupovať.

Prispieval si do dnes už neexistujúceho, ale o to legendárnejšieho Inzinu, bol si redaktorom tiež zrušeného (prevzatého) internetového magazínu Station, bol a znova si šéfredaktorom Fantázie. Redaktora asi musí baviť písanie, ale čo baví šéfredaktora?

malicek-skafander.jpgŠéfredaktora baví predstava, že sa stará o obsah časopisu, ktorý by si nielen sám rád čítal, ale je presvedčený, že sa k nemu ešte ktosi pridá. A je to fajn spôsob, ako si zarobiť na dennú skyvu chleba. 

O čo iné povinnosti má šéfredaktor oproti redaktorovi?

Šéfredaktor je zodpovedný za obsah časopisu, redaktor za obsah rubriky, autor textu v lepšom prípade za text samotný.

V jednom veľmi chutnom dialógu s kolegyňou na Inzine ešte spred piatich rokov si s láskou písal o cigaretách. Tiež sa priznám, že tomuto zlozvyku neodolám a tvoj popis ma naozaj očaril. Inde si zase veľmi slušne ale výstižne poslal slovenské celebné riťky takpovediac "do teplých krajín". Zdá sa mi, že si chlap s rozumom na správnom mieste. Máš ešte nejaké "politicky nekorektné" hriešky? ;-)

Neviem presne, kam mieriš, respektíve, čo chceš zo mňa vytiahnuť, ale ak čakáš, že napíšem čosi v tom zmysle, že som hlboko presvedčený to tom, že gramotnosť sa preceňuje, alebo že svätá inkvizícia robila v zásade správnu vec, alebo že osvietenská paradigma slobody, rovnosti a bratstva je absolútna blbosť, tak si sa práve dočkala.

To ostatné beriem, ale že inkvizícia robila správnu vec? To akože súhlasíš s honom na takzvané čarodejnice a kacírov? Môžeš mi to vysvetliť?

Áno, presne, nielenže súhlasím s honmi na čarodejnice a kacírov, ale som hlboko presvedčený o tom, že také čosi nám chýba - a to tvrdím s vedomím, že by som so svojimi názormi musel v prípade, ak by inkvizícia stále fungovala, prejsť do ilegality. A môžem to vysvetliť, aj keď si myslím, že je to nadlho, respektíve na rozhovor, ktorý presahuje prijateľné rozmery, čo sa počtu znakov v texte týka.
Skúsim to takto - vďaka vytrvalému pôsobeniu inkvizície vtedy, ty dnes môžeš napísať - "takzvané" čarodejnice - a považuješ ich za obete. Predpokladáš teda, veríš, vieš, že neboli naozajstnými čarodejnicami, ale v zásade milými tetami, ktoré sa niekomu nepáčili kvôli svojim názorom, alebo také čosi -  tvoj názor je názorom moderného racionálneho "osvietenského" človeka - teda človeka, ktorý sa najprv utieka k rozumu, k racionalite až potom k "nadprirodzenu", "mágii" atď - ak vôbec. A práve toto je aj dôsledkom pôsobenia inkvizície - skutočnosť, že čary, mágiu, atď. pokladáme za čosi neexistujúce, alebo nefunkčné, prípadne, vyhľadávame ich až potom, ako zlyhajú racionálne riešenia - a aj to nie vždy. Neviem, či mi rozumieš, ale ide o to, že cirkev a inkvizícia s ňou, s veľmi prísnym oddeľovaním rozumu a viery, je zodpovedná za to, že vôbec existuje civilizácia postavená na racionálne pochopiteľných a zdôvodniteľných pravidlách. Na náboženstve  a najviac sa mi to páči na kresťanstve je najkrajšie, že funguje ako cesta k lepšiemu životu, vlastne bez ohľadu na to, či Boh naozaj existuje, respektíve či veríš, alebo nie. Raz nájdem človeka, ktorý o tom napíše fantasy:-)    

Uf, mám námietky, ale to by naozaj bolo nadlho, možno sa k tomu ešte niekedy dostaneme naživo.

malicek-simpsons.jpg
Aby som nezabudla pripomenúť, ty si veľký milovník seriálu Simpsonovci. To hádam vie každý, kto sa o tvoje meno trochu viac "obtrel". Veľmi múdro si o podstate, obsahu i posolstve Simpsonovcov porozprával aj v interview pre Pravdu. Ale... čo takto povedať o tejto vášni pár viet, tak poriadne od srdca? Povoľ uzdu emóciám a skús prejaviť, ako veľmi máš Simpsonovcov rád ;-)
Táááákto? Alebo ešte viac?


Simpsonovcov má rád tak veľmi, že im dokážem odpustiť dokonca aj to, že to po desiatej sezóne nezabalili.

Síce len jedna veta, ale myslím, že hovorí za všetko :-)



Ozaj, a koľko máš vlastne tých simpsonovských tričiek?

Presne? Dvadsaťtri!


Na záver - ako vyzerá príjemne strávený večer Juraja Malíčka?


Ako jeho dni, mesiace a roky, venuje všetok svoj čas, voľný i pracovný seriálom, filmom, knižkám, komiksom, videohrám a tak ďalej a mudrovaniu o nich a pointa je, že to nie je na úkor rodiny ale s rodinou v absolútnej harmónii.   

Počúvaj, ako sa tu s tebou tak "rozprávam" a ako som ťa pozorovala na Istrocone, ty si aj v súkromí taký vážny človek ako teraz vyzeráš?

Zvláštne, ja mám zo seba celkom opačný pocit. Prečo vážny? Pýtala si sa, tak som sa snažil odpovedať. Vždy keď sa pozriem do zrkadla, dívam sa na komickú figúru. Ale to bude asi preto, že trpím narcistickou poruchou osobnosti, takže v spoločnosti, ale vlastne aj v súkromí mám tendencie vždy najskôr počúvať, a potom, keď sa konečne dostanem k slovu, hudiem si stále svoje.  

Ďakujem za spoluprácu a príjemný rozhovor :-)
(foto archív Juraja Malíčka)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?