Istrocon á la barbarcon

Autor: Aneta Čižmáriková | 24.9.2008 o 8:00 | Karma článku: 8,22 | Prečítané:  2943x

Súkromná výpoveď o Comics Salóne / Istrocone 2008 + nejaké fotešky a kopec inšpirácie pre ľudí, čo sa radi hrajú, čítajú alebo sú tak celkovo podobného razenia ako my ;-)

Barbarconbarbarcon.jpg

Ako som už spomínala v nedenníčku v avíze na tento článok, barbarcon nemá nič s Barbarom Conanom. Teda má, existujú aj originál Barbarcony, ale Serjoža ma poučil, že taký barbarcon môže byť vlastne na ktoromkoľvek cone. Vyzerá to veľmi podobne ako väčšina mojich conov a celkom presne ako tento posledný Istrocon... ako ste už určite vydedukovali, slovo barbarcon stačí rozložiť: bar bar con a zmysel je jasný... Z baru do baru na cone. Alebo ráno do baru, v noci z baru a v kútiku oka zahliadnete, že ste vlastne na cone ;-)
Najdôležitejšie na tom však je, že práve v bare stretnete tých najlepších barbarov. Nie hocijakých. Správny barbar nie je ten, čo sa vovalí podgurážený do vnútra, aby oslávil čerstvé udelenie občianskeho a dorazil sa totálne. Pravý bar-bar-coňák je stará garda, počas tých rokov spoznal bar-barskú elitu, môže sa k nej teda bez ostychu pridať a väčšinou sa zvítava silným objatím vyjadrujúcim nefalšovanú radosť, že vidí starých známych.

pornwars_3.jpgTákže, vďaka barbarconu, vysokej koncentrácii spolufanov (okrem starej zostavy pribudol aj celý šaliansky SAFA klub) a nízkej koncentrácii vytúžených prednášok som nakoniec videla len jednu - Porn Wars - aj to len preto, že som na minulom Slavcone bola na DAMovej prezentácii erotiky v Star Wars a všetkých kamošov som dotiahla, lebo to bola skvelá pikantná zábava. Okrem toho som sa potulovala pri stánku Fantázie a okolo predajných stánkov...
Lenže väčší podiel viny než ja sama na tom bar-barení mala jedna hnusná pekelná príšera, smradľavá a upotená...

 ...Istropolis

Pfuj, bola to taká katastrofa, až mi bolo smutno. Najprv som sa dozvedela, že som si načisto zbytočne predstavovala, ako budem pozerať Indianu Jonesa 4 v tej obrovskej, klimatizovanej kinosále, kde premietajú trháky. Veľká sála sa nekonala (vraj kvôli pripravovanému muzikálu Producenti a jeho citlivým kulisám) a namiesto nej pomenovali veľkou jednu strednú, absolútne nepostačujúcu inú sálu. Počas celého conu som sa tam dostala raz - na tombolu. Aj to len preto, lebo som sa zaťala, že sa tam jednoducho dostanem, chcem predsa toho Beowulfa! (ale o tom neskôr)

Po príchode sme sa šli poflákať a zisťovali ovzdušie. Už na prvom poschodí v obrovských nevetraných priestoroch sme dostali menší šok. Na druhom sme nemohli ani poriadne dýchať, tričká boli čoskoro mokré a znechutenie stúpalo. Nikdy neumývaný mramor so stopami po priveľa lepiacich páskach, škaredé vyšúchané koberce, čo sa na spojoch odliepali, špinavé sklené tabule, všade iba umelé svetlo, neopísateľne príšerné koženkové sedadlá, ešte doriadenejšie stoly... a chodbička hrôzy.
Tá by si zaslúžila dostať sa do amatérskeho hororu! Bola v rohu na druhom poschodí a práve v nej sa nachádzali všetky hlavné salóny určené na prednášky. Okamžite, ako som prešla cez spojovacie dvere z horúcej a dusnej haly do tohto Smradľavého dúpäťa, ovalil ma pach čerstvého i tridsaťročného potu, vydýchaný vzduch a aróma hromadného WC. To tam naozaj bolo, v strede. Asi ako čerešnička na dorazenie.
Počas sobotného pokusu aspoň nahliadnuť na prednášku mnohými milovanej Františky Vrbenskej som dokonca zakúsila ešte horší vzduch, ak to vôbec bolo možné. V malej miestnosti sa doslova nedalo dýchať... ani vetrať. Ako mi bolo povedané, za otvárateľnými sklenými tabuľami sú len ďalšie sklené tabule s maličkými vetrákmi. Aj tak to možno mali skúsiť.
Klimatizácia trochu fungovala v spodnej časti kinosály, ale tým jej blahodárne účinky začínali aj končili. Záchody boli len na prízemí pri bare (väčšinou zamknuté), na prvom poschodí (za poplatok 5 Sk) a na druhom poschodí na dámskych bol z troch použiteľný iba jeden.
Spolu s Kissi sme sklamane konštatovali, že ak bude aj nasledujúci ročník festivalu v Istropolise, asi ho oželieme. Medzi tou záľahou násťročných mangáčov a hráčov sme už predsa len staré korčule a aj keď sme skromné, vyžadujeme aspoň nejakú úroveň. SÚZA bola síce už primalá a prepchatá, ale klíma fungovala a bolo bližšie na vzduch. Tu bola jediná možnosť - prebehnúť celú štreku až pred hlavný vchod a tam nabrať do pľúc kyslíka, čo to dá.

Prírastky do knižného fondu a majetku fantastu

tricko_maxon.jpg Okrem toho, že mi pribudlo do zbierky ďalšie tričko s motívom Istroconu, tentoraz ročníka 2008, mám aj tričko od Juraja Mad Maxona. A nie hocijaké. Nie také lebkové alebo dračie čo medzi fanúšikmi fantasy a metalu letia. Ale s pravým madmaxonovským motívom, zvodnou ženskou bustou maľovanou majstrom osobne ;-) 

Samozrejme som neodolala knihám. Konkrétna predstava bola iba jedna - v novinkách od Brlohu som tesne pred Istroconom zachytila novú new-weirdovku, konkrétne prierezovú zbierku zostavenú jedným z vlajkonosičov žánru, Jeffom VanderMeerom a jeho manželkou, pod názvom New weird - trochu divná fantastika.

Síce som mala aj nejasný plán kúpiť si niečo ďalšie od Tima Powersa (po šťastnom výbere Stáčení temného piva na poslednom Slavcone), no to mi nevyšlo. V stánku nebolo nič a vo výpredaji sa vraj v sobotu jedna kniha objavila, no kým som už asi po pätnásty krát prišla otravovať, či sa niečo nenašlo, stihla sa aj predať.
K čerstvému číslu Fantázie som pridala ešte Nie celkom rozprávky od Michala Jedináka. Kedysi som čítala dve z nich vo Fantázii a boli veľmi chutné. Navyše, Mišo pekne a originálne kreslí a túto knižku si sám ilustroval. Naskytla sa mi jedinečná príležitosť - za padíka kniha a k tomu autogram (tomu hovorím festivalová zľava). Nahovorila som na ňu ďalších štyroch ľudí :-)

camouflage2.jpgLenže, ženská túžba nakupovať sa tak ľahko ukojiť nedá... na conoch, ktoré považujem za akúsi oslavu, sa ešte znásobuje. Tak som pokračovala spoločenskou logickou hrou pre jedného (zaručuje vždy dobrú spoločnosť!;-) North Pole Camouflage od Smart Games a zaklincovala to druhou knižkou z môjho obľúbeného Laseru, NeoAddix od Johna Courtenaya Grimwooda. Napokon som vo vyhorenom výpredaji neodolala 50% zľave na anglické The Making of The Hitchhiker's Guide to the Galaxy. Je plná krásnych obrázkov a zaujímavostí z nakrúcania mojej srdcovky.

Obchodíky

Na festivaloch sa vždy teším aj na stánky... čím viac, tým lepšie. Vždy je čo obdivovať a vždy sa dá niečomu neodolať ;-) Navyše predavači sú vždy milí, ochotní, dávajú zľavy a dá sa s nimi porozprávať.
Ako obvykle naša partia najviac obliehala Brloh (Sigi vykúpila desatinu sortimentu;-) lákajúci 20% zľavami aj výpredajom, ale mimobratislavských návštevníkov extrémne magnetizoval Madmaxonov Mobilný Šop s tričkami, figúrkami a striebornými šperkami. Hádam každý si chcel nejaké tričko odniesť :-) A skoro všetci sme aj odniesli. Sigi si vybrala sexi anjela na krvavo červenom pozadí, Lenka draka a aj Kučný - náš najskúsenejší nosič lebkových a metalových tričiek - si nakoniec našiel vzor, ktorý si ho načisto získal :-) Bathory má maxonovské tričko ešte z minulého Slavconu, tak teraz šetril.
Najviac nás však ohromil stánok jedného útleho bradatého maníka menom Peter Černák, čo predával spoločenské hry. Ešte sme ho nepoznali (t.j. nevideli na žiadnom cone), ale úplne nás dostal - svojou rozžiarenou tvárou, ochotou komunikovať i pomôcť, prehľadom o tovare... Navyše vedel opisovať hry tak lákavo, že sme sa okamžite chytili do jeho osídiel (mimochodom, je to majster Slovenska v hre Carcassonne).ihrysko.jpg
Ja by som si asi priestor spoločenských hier všimla iba okrajovo, keďže ich nehrávam a sú drahé, ale kamaráti ma tam pritiahli. A potom sme tam tri dni poletovali ako osy okolo sirupovej fľaše. Zamilovala som sa do spomínanej North Pole Camouflage, keďže mám problém získať jedného spoluhráča, nieto ešte dvoch a viac. Sigi si k svojmu Bangu dokúpila dve rozšírenia a v posledný deň sa ešte rozhodla pre Ríšu snov. Kučný sa zaprisahal, že si niečo kúpi už len preto, aby dal takému šikovnému obchodníkovi zarobiť. Splnil to rozširujúcou sadou pre svoje obľúbené Carcassonne. Už len čakáme, kedy ten sympatický bradáč 10. októbra otvorí internetový obchod iHRYsko.sk, aby sme ho išli celý prebrowsovať ;-) Wowbagger sa k tomu informoval o hráčskom klube Alea Istropolitana, kam by rád čoskoro zavítal.

bang.jpgNo a keď už sme toľko vysedávali v bare a trávili čas tliachaním o všetkom možnom i nemožnom, prišla aj nedeľa, keď sa spoločnosť preriedila. Tak nastal správny čas na realizáciu plánu, že si zahráme Bang! Najlepšie ho ovláda Sigi, niektorí ho už videli a tak presvedčili aj mňa. Pravdupovediac, nemala som veľkú chuť učiť sa nejaké nové pravidlá, možno mám aj herný blok kvôli domácim kartovým (a stále nezvládnutým) Osadníkom z Katanu... ale však zo mňa neubudne. Ukázalo sa, že Bang! nás všetkých chytil a výborne sme sa bavili až kým sme postupne nezačali odchádzať domov. Naozaj fajn hra :-)

Stravovanie

Sranda, ale ani neviem čím začať túto interesantnú kapitolu. Asi každý kúsok jedla, čo sme do seba ten víkend natlačili, priniesol so sebou niečo zaujímavé... raz dobré, inokedy zlé.
V Istropolise má bar spoločnú kuchyňu s reštauráciou, ktorá je hneď vedľa. Až na prehnaných 100 korún za "menu", ktoré nebolo menu, ale iba druhé jedlo, bola strava dobrá. Len z počutia viem o vynikajúcom piatkovom segedínskom guláši, v sobotu na obed sme si dávali kura, vyprážaný syr i bravčové na šťave - všetko v jedálňovej kvalite, interiér tiež. Istropolis na prvý pohľad pamätá časy, kedy bol relatívne reprezentatívnym priestorom, ale tie sú na ten istý prvý pohľad dávno preč. Aspoň že nedeľné vyprážané prsíčka boli šťavnaté a krehké.
Ale tie stravovacie zážitky, ktorých som sa automaticky najviac obávala a najviac sa tešila, vypálili úplne naopak. Keď ma ešte dávno pred festivalom na recepcii železničiarskeho hotela milá pani upozornila, že hotel je ubytovňa a raňajky sa podávajú od 6:30 do 8:00, bola som z toho rozpačitá... medzi nami coňákmi sa vzápätí zrodil interný vtip: "párky s horčicou". No v sobotu ráno nás v skromnej, ale čistej jedálničke čakali taniere s úžasnou šunkou, syrom, maslom, zeleninou, čerstvými rožkami a teplým čajom. V tom momente som oľutovala, že tie druhé raňajky nám dajú suché v balíčku.

*intermezzo a.k.a. kultúrna vložka*
Mimochodom, aj s tými suchými raňajkami sa spája jeden zážitok - v sobotu sme ťahali barbarcon do tretej v noci a tým pádom som sa v nedeľu ráno prebrala na zabúchanie na dvere.S hlavou zabalenou v čiernom tričku - pretože na okne nebola žalúzia - som zamrmlala: "Nóó?"
Vzápätí na mňa Sigi kričí: "Riddick, ty si nevedela, že
sa do desiatej máme vysťahovať?"
Sakra, taká banalita ako odubytovanie v stanovenom čase mi ani nezišla na um...
"A koľko je?"
"Jedenásť!"
Ach jo.
Oni sú mladší, potvory jedny, tažke boli už dávno hore a naraňajkovaní pekne v pohodlí. Tak som sa za pol hodinu zbalila a vrecko s raňajkami vzala so sebou...
*koniec vložky*


No a ten druhý zážitok, ktorý mal byť príjemný a nakoniec nebol, to bola piatková večera. Con treba dobre začať, tak sme špekulovali, kam sa pôjde hromadne jesť. Kissi navrhla Českú pivnicu, vraj je tam fajne a ešte fajnejší je sexi čašník. Na rajcovných čašníkov už dávnejšie netrpím, ale ak je niekto komunikatívny, neuškodí to dobrej nálade. Tento bol však komunikatívny na akejsi inej vlne. Po desiatich minútach, keď sa stihol správať až príliš suverénne, začala sa naša strana stolu cítiť nesvoja. Pokračoval montovaním sa do odpočutého a hubovaním na čo prišlo. Vrcholom bola snaha odbiť sťažnosť na nedoliatu kofolu argumentom "To je dobré" a podobnými arogantnými pokusmi. Úplne konsternovaní sme sa pýtali Lenky, prečo sa naďalej naňho euforicky díva, keď bol vyložene odporný. Ja byť na mieste majiteľa, takýto zamestnanec na hodinu letí. Kučo uzavrel kauzu zavrčaním "Môže si byť istý, že odo mňa nedostane ani korunu sprepitného," a ďalej sme čáva ignorovali. Jediné, čo imidž Českej pivnice u mňa ako-tak zachraňuje, bol ten božský vyprážaný syr. Dva kúsky poskladané zo štyroch hrubých plátkov údeného syra a kvalitnej šunky... mňam.

Tombola

Nevyhrala som nič. Možno preto, že som porušila tradíciu a namiesto obligátnych 100 korún použila na tento posvätný účel 120. Všetci si robili chute na luxusné hracie konzoly, ja som chcela figúrku Beowulfa, ktorú venoval do tomboly Madmaxonov obchod. Nakoniec boli v rámci jednej ceny k nemu ešte dve ďalšie figúrky, ale to mi už o pár sekúnd mohlo byť jedno. A neskôr mi Juraj Maxon povedal: "No vidíš, mala si sedieť vedľa mňa, vyhrala ho baba, čo sedela hneď pri mne!"... Lenže to bolo asi v treťom rade a ja som bola rada, že vôbec sedím hore na kraji. To je jedno, aj tak som od začiatku cítila, že dnes nebude nič.
Stala sa však aj jedna vec nevídaná. Mladučký šuhaj s dlhou ofinou, ktorý vyhral dvakrát a pri jeho druhom výstupe hľadisko skandovalo "Emo! Emo!", urobil samaritánsky skutok. Keď vyhral sadu hier na konzolu XBOX 360, vyhlásil, že ak nevyhrá aj samotnú konzolu, vracia svoju druhú výhru do tomboly. A urobil to. Dokonca ešte lepšie, než plánoval. Keď sa našiel nový majiteľ XBOXu, vybehol na pódium a svoje hry mu odovzdal. Vyslúžil si veľký potlesk a tentokrát už nikto neskandoval ;-)
Aj keď boli v sále prítomní asi všetci čo mali lístky a losovanie nebolo treba opakovať, pri žrebovaní hlavnej ceny, konzoly Playstation 3 (len krabica vyzerala tak, že aj nehráčom oči svietili túžbou), nie a nie nájsť výhercu. Lístok sa ťahal trikrát. Ja som mala svojich 6 kúskov a ešte som žmolila v ruke jediný Wowbaggerov, ktorý musel odbehnúť telefonovať tesne pred začiatkom a potom skončil na opačnej strane sály. Jeho lístok mal číslo 662 B. Posledný ťah, ktorý už našiel šťastného majiteľa PS3-jky, vyniesol na svetlo číslo 664 B.
Šťastena nebola dosť unavená...

*** Istrocon mini-galéria ***

brloh.jpg
stánok Brlohu obliehaný hordou barbarov :-)

fantazia42.jpg
dvaja Ivanovia (Pullman a Aľakša) hrdo ukazujú nové číslo časopisu Fantázia

genji.jpg
Ganjalf prevádza použitie nejakých anime zbraní ;-)

si-ku.jpg
Sigi a Kučný pózujú v bratislavskej Tržnici

hrame_bang.jpg
v nedeľu poobede sa učíme hrať Bang!

Janko Žižka urobil za ten víkend krásne portréty asi každému okrem mňa :-) Pozrite na tú sentimentálne rozmazanú atmosféru Crankie a Manweho - vyzerajú ako vystrihnutí z katalógu:

cranky-manwe.jpg

shaman.jpg
A Big Shaman nemá taký čistý obraz ani v skutočnosti ;-)

 

livia.jpg
čerstvá finalistka Ceny Fantázie 2008, Lívia Hlavačková
s inkriminovaným ocenením (jeho predvádzacím modelom)
v popredí - žeby znamenie?

 

janko_ja.jpg
autorka článku s legendárnym fotografom všetkých conov osobne


K tomu má v galérii ďalšiu uhrančivú Líviu Hlavačkovú, našu Sigi ako Femme fatale, šťastne vysmiatu Heňu Galgóciovú, pôvabnú princeznú Polinu, záhadného Juraja Malíčka v zajatí cigaretového dymu, seriózneho Serjožu... joj, len závidím ;-) Však sa choďte pozrieť.
Ja mám o dosť skromnejšiu galériu na Picase.

Neoznačené fotky © ja, ilustračky internet

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zlatá Zuzana nie je zo skla. Trafí takmer všetko, čo sa hýbe

Zuzana Rehák Štefečeková vyhrala na olympiáde trap.


Už ste čítali?