Prvýkrát som začala s maľovaním na okná niekedy v roku 2005. Používala som zlupovacie farby Koh-i-noor (Window Colours - Barvy na sklo), až oveľa neskôr som k nim pridala 12-dielnu sadu z Lidlu , ktorá bola trochu lacnejšia a farby sa kvalitou vyrovnajú Koh-i-nooru. Ostatné neznáme značky som nekupovala.
Hneď na začiatku si ujasníme, že táto technika sa síce volá maľovanie na sklo , ale maľuje sa vlastne na fóliu, z ktorej sa hotový obrázok zlúpne a prilepí na okno.
V štartovacích sadách býva pribalená aj fólia, mne však najviac vyhovujú hladké euro-obaly. Okrem toho, že sú dostatočne veľké aj na viacero obrázkov a väčšie "projekty", nesporne najväčšou výhodou je, že sa do nich papier A4 jednoducho vloží a tým je vyriešené nežiadúce pohybovanie sa predlohy.
Ako začiatočník som si trochu posurfovala internet a našla pekné jednoduché a voľne dostupné obrázky pre deti. Potom ich stačilo vytlačiť na tlačiarnia pustiť sa do práce. Mamičkám určite dobre poslúži napríklad detský časopis alebo hocijaké obrázkové knižky.
Základným pravidlom maľovania na sklo je potreba kontúry a farieb. Farby bez kontúry sú vám nanič. Kontúrou (predáva sa čierna, zlatá i strieborná) najprv obkreslíme obruby obrázku, ktoré vytvárajú akési chlieviky pre jednotlivé farby a musia byť spojené, aby farby nevytekali von či nemiešali sa. Kontúra je hustá a je dobré s ňou zbytočne nešetriť, nech je obruba dostatočne vysoká a vytvorí tak okraj pre plnenie riedkou farbou.
Kontúra je hotová a musí asi hodinu tuhnúť. Po hodine je pripravená na plnenie farbami. Ak začínate s maľovaním i novými farbami, je skvelé otestovať si nielen výsledok, ale i vlastnú zručnosť, presnosť a samotnú prácu s kontúrou na testovacom obrázku. Pre mňa to bol kruh nakreslený kružidlom a rozdelený na časti, ktoré som potom vyplnila všetkými farbami a počkala, ako budú vyzerať po zaschnutí.
Keď sú kontúry motívu hotové, nasleduje vypĺňanie obrázku farbami. Do jednotlivých chlievikov vytláčame z tuby toľko farby, koľko dokážu pojať. Pri vysúšaní sa odparuje voda a v konečnom dôsledku oceníte, ak ste kontúrou ani farbami nešetrili, lebo obrázok bude hrubší, pevnejší aj rovnomernejší. Ak je farby primálo, plôšky budú fľakaté alebo sa budú pri kontúre trhať.
Takto vyzerá kompletne vyplnený obrázok mandaly (pripomínajúcej gotické rozetové okno) ktorý ešte nezaschol. Hotové dielo položte na rovnú podložku a nechajte schnúť aspoň 24 hodín. Farby postupne spriesvitnejú, zmenšia objem, až budú vyzerať ako ovocná želatína. Napokon treba maľbu na sklo jemne odlúpnuť z fólie - ide to jednoducho, stačí bok načať nechtom a opatrne ťahať. Nie príliš rýchlo ani prudko, obrázok sa môže ľahko zdeformovať. Zlúpnutý ho už len preneste k oknu a priložte opatrne na žiadané miesto, aby ste si pod ním nenarobili bublinky. Čím väčší obrázok, tým je to ťažšie (ako vidieť aj na nasledujúcom príklade;-).
Prilepí sa sám a bude dobre držať, kým ho nedáte zase dolu. To môže byť po dlhšom čase trochu problematické, lebo postupe stvrdne a možno budete musieť použiť špachtľu či nožík a okno potom dobre vyčistiť.
Všetky farby tiež od slnka blednú, niektoré rýchlejšie, ale samotná technika je vhodná na striedanie motívov hoci aj počas roka, takže nebude problém skúšať stále niečo nové.
Rady na záver: - ak neviete zohnať čisto priesvitnú farbu, kúpte si ružovú od Koh-i-nooru. Po pár dňoch úplne vybledne (ukážkový príklad je obláčik medzi prvými obrázkami)
- niektoré Koh-i-noorky nespriesvitnejú a to sa mne osobne nepáči. Skúsenosťou som prišla na to, že ide najmä o nadstavbové odtiene - bledo modrú , bledo oranžovú... Takže som si natrénovala odhadovanie týchto odtieňov vizuálne - tie, ktoré boli v tube sýto farebné, boli OK. Tie čo vyzerali mliečne, neboli po uschnutí priesvitné (ale napríklad ako vidíte aj tu, oba odtiene zelenej sú priesvitné a krásne žiarivé).
O zaujímavejších motívoch i pokročilejších fígľoch si povieme v ďalších článkoch.
Na obrázky mandál mi ako predloha poslúžila kniha Klausa Holitzku Křesťanské mandaly, vyd. Fontána, 2003
foto © Aneta Čižmáriková
