reklama

Trochu divné kusy 2 - dobrodružstvo pre odvážnejších

Pokračovanie dvojrecenzie TDK 1 a 2. Druhý zväzok zbierky krátkych prác modernej fantastiky je pomerne ťažké po obsahovej stránke charakterizovať vzhľadom na prvú knihu. Poviedok pribudlo, slušný počet je ich viac romantických ako fantastických, nechýba však ani bladerunnerovské sci-fi a výlety do vymyslených krajín...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

Trochu divné kusy 2

Ellen Klagesová : Cikánka času - v poradí štvrtá poviedka je prvou v zbierke, ktorá ma naozaj dostala. Hravá i hĺbavá, seriózna i potmehúdsky zlomyseľná. Pripomenula mi Heinleinove Dveře do léta , obe majú veľmi sympatických hlavných hrdinov a navyše motív cestovania v čase mám naozaj v obľube.

David Marusek : Svatební album - hrali ste niekedy hru The Sims ? Nie že by to bolo žiadúce pre pochopenie poviedky, vôbec nie. Ale osudy akýchsi trojrozmerných fotografií s pamäťou a sebauvedomením, simulácií pekných momentov v živote hmotných ľudí, mi ju asociovali. Pre mňa je však Svatební album viac dojímavým príbehom veľmi smutného páru než ilustráciou virtuálneho sveta prelínajúceho sa s reálnym.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Christopher Barzak : Jazyk můr aj Paul Melko: Neobdělávaná země vnímam ako poviedkové sestry. Obe sú z prostredia starších detí, obe sú napísané veľmi citlivo, v oboch majú hlavné postavy mentálne postihnutého súrodenca, ku ktorému prechovávajú zvláštny vzťah. Takisto pri obidvoch poviedkach si už dnes, po relatívne krátkej dobe spontánne nespomeniem na ich rozuzlenie, ale vôbec mi to nevadí. Zanechali po sebe niečo iné - dobrý pocit - a stále mám v živej pamäti niektoré silné obrazy. Obe hlavné postavy sú v zložitom veku medzi detstvom a dospelosťou, a pokým Eliot z prvého príbehu zažíva zlomové okamihy na svojej ceste k dospievaniu, Priscilla z druhej poviedky naplno testuje silu svojej autority získanej predčasnou zodpovednosťou.

"Představuje si, jak má vlastní bydlení, s nábytkem, televizí a vlastními knihami. V žádné z těchto představ se otec a matka nevyskytují, nanejvýš občas zatelefonují. Nechybějí mu a on přemýšlí, jestli to znamená, že je nějakým způsobem špatný. Neměly by děti mít své rodiče rády a čas od času jim zavolat? V těch představách rodiče očividně nejsou tak důležití.
Ani Dawn není součástí těchto představ. Její telefonáty si Eliot ani nepředstavuje, protože k čemu by to taky bylo? Dawn by se nanejvýš mohla chytit nějaké fráze a znovu a znovu se ho ptát. Mohla by říct, jako jednou při oslavě jeho dvanáctých narozenin: "Kolik je tvé kočce?" čímž u všech jeho kamarádů vyvolala záchvaty smíchu.
Eliot nemá kočku." (Christopher Barzak: Jazyk můr, TDK 2 , s.306)

Rovnako intenzívne na mňa zapôsobilo okrem týchto dvoch poviedok aj ďalších päť podobných - V ústí řeky včel, Smiřování, Malí bohové, Tři dopisy od královny Elfie aj Pip a skřítci - zďaleka nie všetkých sedem napísali ženy, ale vo všetkých je ženský faktor silne prítomný a dôležitý. Tri z nich spája smútok zo stretnutia so smrťou a definitívneho lúčenia. V iných sa postavy snažia vyrovnať so stratou sladkých čias detstva a mladosti, ktoré sa nikdy nevrátia... Niektoré sú lyrickejšie ako iné, no všetky do jedného sú emotívne a melancholické. Aj keď dve z nich končia, dalo by sa povedať, víťazne a ďalšie zmierením, prestupuje nimi smútok i krehkosť...

"Líbilo by se mi být malou bohyní skořice," prohlásí moje žena Emily, zavře oči a nakloní se nad koření. Jsem zvyklý, že Emily říká takové věci, tak si toho nevšímám, jen přikývnu, zvednu z regálu láhev s broskvovým nektarem, zatřepu s ním a pokrčím nos. Vím, že ten sajrajt uvnitř má mít čerstvou přírodní chuť, ale nemůžu si pomoct, pro mě je to pořád sajrajt. Emily tvrdí, že popírám pravdu přírodního původu. Emily má broskvový nektar ráda, a tak položím láhev do košíku.
"Malou bohyní skořice," opakuje Emily. "Nebo třtinového cukru." Zkříží ruce a její stříbrné a mosazné náramky o sebe zacinkají.
"A proč ne velkou bohyní skořice?" Jdu uličkou s košíkem přes ruku.
"Malé věci mají malé bohy," odtuší Emily. "To je přece přirozené."
(Tim Pratt: Malí bohové, TDK 2, s. 487)

Jediným, ale príjemným zástupcom typickej dobrodružnej literatúry je akčná jazda Jaya Lakea V zahradách vlahé noci. Je dlhá, čitateľ sa občas môže cítiť ako na kolotoči alebo v rodokapse, kde kladný hrdina vždy len o vlások unikne smrti a záverečné rozuzlenie hádanky napokon nie je žiadnou senzáciou, skôr trochu zaváňa klišé, no aj tak poviedka pôsobí medzi prevažne trudnomyseľnými a pochmúrnymi dielkami ako osvieženie (i keď koniec tomu presne nezodpovedá;-) .

Sladkým cukríkom bolo pre mňa Vyšperkování mapy od Alana DeNira. Nedokážem určiť, či mi scénky z kancelárskeho života kartografickej spoločnosti pripomenuli montypythonovské skeče, konkrétne obrazy z Fikaných jezinek Chiswických, seriálu Mŕtvi ako ja alebo rôzny iný kancelársky humor, ale poviedka ma očarila hneď na začiatku a potom držala v napätí až do konca - ktorý ma síce úplne neuspokojil, ale to už nebolo najdôležitejšie - motív mi stihol dodať nápady na vlastné rozšírenie príbehu za rámec textu. A to je jeden z najsenzačnejších pocitov, ktoré môže písané slovo docieliť. Cestovanie za hranice autorových viet otvára čitateľovi dvere fantázie do nových svetov a zároveň zabraňuje rýchlemu zabúdaniu na konkrétne diela.

"Goud sklouzl do svého už typického přednáškového stylu vyjadřování. "Originpointu patří čelné místo v oboru historické kartografie. Naše atlasy nemají konkurenci co do historické přesnosti, geofyzikálních vlastností a uměleckého zpracování." Skoro doslova z propagačních materiálů společnosti, uvědomil si Casey. "Proto se musíme postarat, aby nám konkurence nekradla nápady, zvláště prostřednictvím našich rejstříků. Ví se o případech, kdy naši pochybní konkurenti oskenovali několik map z viktoriánských cestopisů, které nejsou kryty autorským právem, okopírovali naše rejstříky a pouze překódovali souřadnice. A výsledný produkt potom prodají Wal-Martu."
"Wal-Martu?"
"Nebo kdovíkam. Jde o to, že když mapu vyšperkujeme neexistujícími městy, můžeme si své nepřátele - chci říct konkurenci - prověřovat..." Goud si odkašlal, "...abychom měli jistotu, že nám nikdo nic nekrade."
Caseymu se toto vysvětlení nepozdávalo. "Takže já musím..."
"Naklást pasti. Chci, abyste si vždy po několika stránkách vymyslel nějaké místní jméno. Jednoduše to jimi tady posolte." (Alan DeNiro: Vyšperkování mapy, TDK 2, s.412)

Na rozdiel od recenzenta Ondřeja Jireša si netrúfam posudzovať náklon editora k sci-fi a opomínanie fantasy, ale súhlasím s ním, že M. Šust nezaprie očarenie formou na úkor deja - vlastne sa o to ani nesnaží a vo svojich prológoch k poviedkam sa otvorene vyznáva z lásky ku kvalitnej jazykovej a štylistickej výbave textu, poetike, lyrike až surrealizmu. Čo napokon nie je nijako prekvapivé a vôbec to nekritizujem (i keď moja latka znášania surrealizmu je oveľa nižšie). Veď aj čitatelia fantastiky sú čoraz náročnejší a pri spoločnosti, kde sa na nás zo všetkých médií valí akcia, zhon a chaos, vo voľnej chvíľke sa s knihou v ruke túžime ponoriť do čohosi iného - intímnejšieho, subtílnejšieho.

No podľa môjho skromného názoru, ani s uprednosťňovaním formy to v prípade prózy netreba preháňať. Dôkazom je posledná poviedka Hala Duncana, Věž z kostí rána (pridaná nad rámec plánovanej zbierky), ktorú nemôžem charakterizovať inak ako "efekt pre efekt". Absolútne prioritnú úlohu tu dostala štylistika, hranie sa s jazykom a slovami, snové opisy neviemčoho - niekedy som si podľa tých halucinačných básnických výlevov dokázala niečo predstaviť, niekde medzitým som dokonca pochopila útržky príbehu o večnom meste, ničote okolo neho a pozadí deja zmiešanom z mytologických, fantastických i high-tech scifistických motívov. Ale takéto texty vážne nemusím, zoči-voči tejto "vysokej" literatúre sa cítim ako prízemný sedliak, ale viete čo? Ani mi to nevadí. Čoho je veľa, toho je príliš a v mojom prípade by sa TDK 2 bez Hala Duncana kľudne obišli.

Okrem týchto týchto poviedok nájdete v TDK 2 aj mysteriózny horor Lairda Barrona Postrach, drsný magický realizmus v podobe Madony z maquiladory od Gregoryho Frosta , nazriete do (virtuálnej?) reality počítačových hier, fantastických civilizácií, pochmúrnej budúcnosti i nežných spomienok.
S fantastikou môžete cestovať kamkoľvek za pár korún a nepotrebujete poistenie ani letenku - krídla máme všetci vo vlastnej hlave :-)

V TDK 3 sú niektoré mená spisovateľov známe, keďže sa vyskytli v prvých dvoch častiach a tak už nepôjde celkom o výlet do neznáma. Teším sa preto najmä na spoznávanie ďalších diel autorov, ktorí ma očarili, ale aj na objavovanie nových mien.

ed. Martin Šust: Trochu divné kusy 1 (Laser-Books, 2005)
ed. Martin Šust: Trochu divné kusy 2 (Laser-Books, 2006)
ed. Martin Šust: Trochu divné kusy 3 (Laser-Books, 2007)

Aneta Čižmáriková

Aneta Čižmáriková

Bloger 
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík:  KnihyZ knihovničky knihovníčkyMoje knižné láskySci-fi a FantasySF&F cony• Dialógy o fantastike •FanovinkyBlogový nedenníkRozpravy o IslandeVšeli-len-čoKreatívec notorikBavíme sa s Tubou

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu