reklama

Prečo fantastika? (časť prvá)

Trochu krčmového filozofovania o tom, prečo fantasy a sci-fi milujem ja i mnohí iní, prezentovaného prostredníctvom výrokov známych osobností slovenskej fantastiky a vlastných komentárov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (76)

V tomto článku budem hojne používať termíny fantastika, fantasy, sci-fi. Pod termín fantastika zastreším všetky žánre, ktoré v súčasnosti patria k fantasy, sci-fi a hororu.
Science-fiction, čiže vedeckú fantastiku môžme zaškatuľkovať ako ten žáner, v ktorom je budúcnosť a vesmírne dobrodružstvá a fantasy ako ten druhý žáner, kde je mágia, putovanie, mocné prstene, dobrí hobiti a všetko ostatné :-)
A aby som sa stále neopakovala, tak fantastika = sci-fi a fantasy = SFaF.

Obrázok blogu


Úvahy, ktoré vo mne už dávno tak pomaličky zrejú i spomienka na úvodník bývalého šéfredaktora už bývalého časopisu Fantázia oživená iným úvodníkom editora Martina Šusta ma prinútili opäť a komplexnejšie sa zamyslieť nad otázkami: Prečo fantasy? Prečo sci-fi?
V čom to je, že niektorí z nás prepadajú vášni pre subkultúru hlavným prúdom často zaznávanú až odmietanú? Nehrám teraz ublíženú, niekedy to tak naozaj je - priznanie k obľube SFF a príbuzných žánrov vyvoláva znechutené úškrny a posmešné poznámky nielen u našich rodičov... Je to občas nepríjemné, pretože my sa ponížene necítime, sme hrdí na našu imagináciu a fantáziu, na schopnosť prijímať oveľa viac, než vidíme a počujeme okolo seba v bežnom živote.
Filantropicky môžme pripustiť napríklad, že zo strany odporcov ide len o neznalosť problematiky - ľudia považujú fantastiku za niečo rozprávkové, infantilné a príliš často aj brakové. Ak teda vôbec tušia, čo to je a pri podozrivo znejúcich slovách si hneď nepredstavujú čierny tyl, satanistické obrady či sado-maso orgie...
Môžem vás uistiť, že bežný fantazista žiadne obrady nevykonáva, druží sa prevažne v kamarátskej rovine a rád číta knihy. Mimochodom, vo fantastickom žánri je iba toľko isto (ak nie menej, vzhľadom na počet vydávaných kníh:-) brakovej produkcie, ako v hociktorom žánri hlavného prúdu (mainstream). Nevraviac už o tom, pri koľkých mainstreamových dielach by sa dalo polemizovať o tom, že nie sú fantastické.

Ale poďme späť k filozofovaniu a úvodníkom:

Juraj Malíček, Fantázia 36 (1/2006), úvodník: "Často premýšľam, prečo fantastika vo všetkých svojich podobách bytostne oslovuje len určitú skupinu ľudí a nemám uspokojivú odpoveď. Sme niečím výnimoční? Sme citlivejší na chyby v Matrixe? Neviem, skôr nie, ale sám pre seba si myslím, že potrebujeme príbehy viac ako Tí druhí, nech už je to ktokoľvek a realita sa nám zdá ani nie nudná, skôr banálna. Náš svet nie je iný, len sa naň dokážeme inak pozerať. Ako deti, vidíme rozdiely medzi akože a naozaj, len sa nad ne dokážeme povzniesť. A to sa mi páči, preto som toho šéfredaktora vzal, aby som mohol posúvať tie príbehy k vám. Vo svete banalít nás potrebujú rovnako, ako my ich."

Unikanie z banálnej reality ma veľmi oslovilo. Juraj vyjadril slovami to, čo som dovtedy vnímala len podvedome. Najprv som túto myšlienku vstrebala a až neskôr sa začala zaoberať vlastným postojom k fantastike ako takej i tomu, čo mi dáva. Prišla som na to, že viac a viac sci-fi a fantasy kníh čítam, čím viac potrebujem na chvíľu vypnúť a vytesniť realitu dospelého človeka, ktorý musí chodiť do práce, riešiť vzťahy, každodenné problémy i budúcnosť. Mám toho za celý deň dosť a večer v posteli nechcem navštevovať zase tento istý svet. Okrem toho zbožňujem humoristickú literatúru, v ktorej najvyššiu kvalitu dosahujú britskí autori, ale aj v SFaF je slušný podiel ľahkých humorných románov, takže sa pri tom odpútaní od Zeme aj zasmejem.

Do koncepcie mojich úvah prekvapivo dobre zapadá i nadväzuje na ne predhovor k jednej poviedke od popredného českého editora a publicistu Martina Šusta: "Ať už jde o území klidu a míru či země plné válek a dobrodružství, navštěvujeme je proto, abychom si na chvíli odpočinuli od tíživé všednosti okolí. Nesouhlasím však s názorem, že fantastická literatura je literaturou čistě únikovou. Tenhle pohled pre mě byl vždy příliš povrchním a zjednudušujícím. Mám rád ta místa ve své vlastní fantazii, s oblibou navštěvovaná, vytvořená s pomocí příběhů jiných lidí, spisovatelů, jejichž vize každý z nás čtenářů přejímá a dotváří si je dle vlastních představ. Ale to neznamená, že ta místa jsou prosta veškerých potíží, naopak díky odlišnéhu úhlu pohledu nám často reálné problémy pomáhají vidět v odlišném světle, pomáhají nám je pochopit a někdy jim čelit s vírou, kterou bychom, nebýt fantazie, možná nikdy nenašli. Nechci, aby to znělo tak, že se čtenáři fantastiky ztrácejí v mlžných světech bez kontaktu s realitou, protože si myslím, že právě díky lidské fantazii lze vidět i ten svět kolem nás mnohdy s větším pochopením, než jak by to bylo možné bez ní." (Trochu divné kusy 2, s. 349, vyd. Laser-Books 2006)

K úniku od všednosti by som dodala, že aj od brutality a šialenosti tejto reality. I keď vo fantastickej literatúre je krutosti tiež nadostač, vždy niekde v kútiku duše zostáva ten ukľudňujúci pocit, že toto sa nestalo. "Realistická", nie-fantastická beletria bazíruje na pravom opaku, snažiac sa mi jasne ukázať, že toto sa určite niekde stalo, i keď možno iným spôsobom. Nebudem sa to snažiť detailne vysvetliť, myslím, že kto mi rozumie, ten porozumel hneď.
Uvediem príklad za všetky: jedným z mojích obľúbených spisovateľov je aj Louis de Berniéres, píšúci romány magického realizmu (ktorý má s fantastikou tiež všeličo spoločné). Odkedy som pred troma rokmi prečítala Seňora Viva, nevrátila som sa k nemu, napriek tomu, že knihu Ptáci bez křídel som si nechala ešte vtedy kúpiť ako darček. Píše ako boh, ale na rozdiel od antiutopických mestských fantasy od Chinu Miévilla vo mne Berniéres zanecháva takú ťažobu na duši, až strácam odvahu a mám strach, čo pre mňa ešte pripravil. Jeho príbehy sú také blízke realite, i keď okorenené trochou tej mágie, až ubližujú. A scény vynaliezavosti juhoamerických drogových bossov pri vraždení ľudí sa stávajú kruto nezabudnuteľnými...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Aby som sa neopierala len o opajcnuté názory, oslovila som prostredníctvom e-mailu aj viaceré osobnosti slovenskej sci-fi a fantasy scény. Otázka bola jednoduchá: prečo fantastika? a odpovedať mali akokoľvek ich napadne. Bol to trochu aj test, nakoľko si viacerí budeme blízko i ďaleko vo vnímaní nášho vzťahu k fantastike.
Ďakujem im za ochotu, pretože takmer všetci si našli trochu času napísať a nezávisle od seba potvrdili, že nás všetkých niečo spája :-)

Róbert "Win" Žittňan (predseda OZ AnimeCrew): "Fantastika je jedným zo žánrov nielen literatúry, ale vlastne aj kinematografie, hier a komiksov, ktorý stimuluje fantáziu za hranice reality a tým dáva viac priestoru voľnosti, oddychu a odpútania sa od problémov všedných dní. Nechcem povedať, že realita je zlá vec, ale pri všetkej tej krutosti, vraždách, vojnových filmoch, detektívkach, thrilleroch, pohromách a slaboduchých romancách, ktoré na mňa vypadávajú v každom kníhkupectve, kine alebo z televízií, chcem niečo iné, kde sa dá uvoľniť a zabávať. Aby som to vyjadril farebne, realita je šedo-zelená kým fantastika je pestrofarebná."

Zdá sa, že teórie o tom, prečo milujeme fantastiku, sú si prekvapivo blízko. Veľmi sa zhodujem aj s Winom a len za seba dodám, že moje vnútorné svety (často tvorené či podporované fantastickými motívmi) mi pomáhajú prežiť to na tomto svete. Tom jedinom, v ktorom žiť musím každú sekundu i keď je zle a nemôžem si existenciu uľahčiť predstavami, kúzlami či nádejou, že dobro zvíťazí alebo že smrť bude rýchla a milosrdná. Tak si po únavnom dni aspoň ľahnem do postele... a idem na výlet...

Michal "Mischo" Jedinák (spisovateľ a ilustrátor) hovorí:
"Prečo fantastika? Prečo sci-fi? Prečo bryndzové halušky? Prečo čokoláda? Prečo... Lebo som ochutnal a zachutili mi. Rád si dám dupľu, ale to ešte neznamená, že nad ostatnými jedlami zo zásady ohŕňam nos. Niekomu "bryndzáky" nechutia, niekde ich zase nerobia dobre. Preto si občas navarím sám - aspoň viem, čo jem. Navyše na bryndzových haluškách... teda, ehm, na fantastike, je sympatické, že sa v nej dá veľmi šikovne ukryť celkom obyčajný život, plný celkom obyčajných ľudí.
P.S. A občas tá fantastika tak trochu aj z trucu. Lebo sú takí ľudia, čo nad ňou ohŕňajú nos len preto, že sa im nepáči jej krstné meno. A to majú okolo mien tituly. Bez srandy."

Občas z trucu? Súhlasím! Bez hanby a otvorene sa k fantastike priznávam, aby som niektorých ľudí trochu vyviedla z omylu, že aj keď sa blížim k tridsiatke a vyzerám normálne, nemusí to vždy znamenať, že trávim čas klebetením o varení a čítaním ženských románov. Nech vidia, že sú aj iné druhy ľudí na svete než šedo-zelený priemer.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Keď už sme pri tom varení, nad tým, čo pre ňu znamená fantastická literatúra, sa zamyslela aj najúspešnejšia ženská predstaviteľka fantastiky na Slovensku, spisovateľka Alexandra "Saš" Pavelková: "Fantastika - čítaná či písaná - je pre mňa niečo, kde sa môže myseľ rozbehnúť prakticky bez hraníc. Jediné hranice, ktoré tu sú, sú hranice logiky, ale logiky, ktorá sa viaže k danému svetu, jeho princípom a zákonom, k danej postave a jej povahe. Takže milerada snívam o veciach nereálnych, ale tak, aby za určitých okolností boli reálne. Možno dokonca viac "píšem" než čítam, pretože na čítanie si musím nájsť čas a priestor, zatiaľ čo "zapisovať" môžem kedykoľvek, kdekoľvek a (takmer) za akýchkoľvek okolností, samozrejme, väčšinou len do internej pamäte. V podstate je to akýsi druh psychohygieny. Radšej sa budem zaoberať nejakým fantastickým príbehom ako tým, ako ma naštvali v robote alebo v obchode. A okrem toho ten mozog musí šlapcovať nepretržite, aj počas spánku, a nebudem predsa 24 hodín denne špekulovať o tom, čo uvariť na nedeľný obed."

Ach jo, keby sme aj poniektorí iní mali talent vymýšľať také krásne príbehy ako Saš, to by sa písali články o tvorivej psychohygiene ;-) No, ale však aj plnením blogu sa dá realizovať...

Ďalší mladý slovenský spisovateľ, Dušan "Duke" Fabian, autor románu Invocatio Elementalium, si myslí toto:
"Prečo fantastika? Hm. Vlastne ťažko povedať prečo. Veď keď sa nad tým človek hlbšie zamyslí, zistí, že množstvo fantastických diel sa od ostatnej beletrie (či už dobrodružnej, umeleckej, alebo inej mainstreamovej) ani veľmi nelíši. Sú v nich reálne kulisy, reálne postavy, reálne zápletky, atď. Žánrovo ich často definuje len drobnosť. Niečo, o čom sa dá povedať, že je „inak, než v skutočnosti“. A pritom to ani nemusí byť dejotvorný prvok. Neviem. Je práve táto drobnosť tým, čo im dáva tú iskru, pre ktorú sa po nich obzeráme? Ak áno, tak nás proste asi fascinujú „iné veci“. Odlišnosti. Vždy bol pre mňa zaujímavejší príbeh, v ktorom Sherlock Holmes nevyšetroval obyčajnú, ale mágiou ozvláštnenú vraždu. A vždy ma viac zaujímali osudy Krištofa Kolumba, objavujúceho nové svety z paluby Enterprise, než z paluby Santa Marie. Možno som mal pocit, že každý z nich takto našiel viac, než inokedy..."

Je milým dokreslením názorov troch našich píšucich autorov, ako obsah ich vlastnej tvorby vplýval i na ich vyjadrenia. Kto nevycítil, tomu pomôžem - Mischo Jedinák píše skvelé inteligentné poviedky, vydal knižku moderných rozprávok pre deti Nie celkom rozprávky a v jeho diele takmer nikdy nechýba humor. Saša Pavelková je autorkou dobrodružných aj dojímavých fantasy románov či poviedok, kde natrafíte na charizmatické hrdinky, drakov i liečiteľov a Duke Fabian sa nie a nie vzdať svojho srdcového vzťahu k temným silám okolo a možno i v nás... No a Win pre zmenu stojí v čele tábora anime fanúšikov na Slovensku a organizuje Comics Salón.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pôvodne stredne dlhý článok narástol na taký objem, že som ho musela rozdeliť - aby to vôbec niekto čítal - a jeho druhú časť uverejním zajtra.
Dovtedy vám odporúčam - ak máte ešte chuť - prečítať si "Obhajobu fantasy" od mladého blogera, ktorý sa do toho pustil trochu iným, konkrétnejším spôsobom a ja oceňujem najmä jeho osvetové snahy i skvelú záverečnú myšlienku.

V perexe aj v článku som na ilustráciu použila diela slovenskej fantasy maliarky Martiny Pilcerovej, ktorá má na ne plný copyright (ak ste ho nezbadali pri zastavení myškou nad obrázkom ;-)

Aneta Čižmáriková

Aneta Čižmáriková

Bloger 
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík:  KnihyZ knihovničky knihovníčkyMoje knižné láskySci-fi a FantasySF&F cony• Dialógy o fantastike •FanovinkyBlogový nedenníkRozpravy o IslandeVšeli-len-čoKreatívec notorikBavíme sa s Tubou

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu