alebo "všetko má svoje hranice, len ľudská hlúposť je nekonečná" Bloger rsp. blog môže umrieť rôzne. Najčastejšie sa tak deje z nečinnosti, mnohokrát čitateľom ani nemá byť za čím ľúto. Oveľa horšia smrť je náhla, vopred ohlásená a z toho najstrašnejšieho dôvodu - že sa niekto rozhodol zraziť vás na kolená a podarilo sa mu to...
Nebudem prvá a určite ani posledná, čo vyjadrí podporu asi najslávnejšej
blogerke Michaele Procklovej. Odvažujem sa označiť ju za najslávnejšiu, pretože
v slovenskej blogosfére som pozorovala takú masívnu obľubu tejto mladej
autorky, že sa to nedá porovnať snáď ani s administrátormi a mogulmi SME
blogov, ktorí sa venujú vážnym témam.
V článkoch na blogoch my autori vyjadrujeme svoje názory, kritizujeme
politikov, systém, obchody... v diskusiách sa ako užívatelia rozčuľujeme,
osočujeme... ak nám nevyhovuje cudzí názor, pekne "z mosta do sprosta" si to vybavíme a ďalej to berieme športovo.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že na jedného z nás bude podané
trestné oznámenie za vtipnú historku o vlastných deťoch. Zvlášť keď vo
všetkých relevantných článkoch aj slepý vidí, že dotyčná je milujúcou a
starostlivou matkou.
Kde je sloboda prejavu a osobná sloboda, keď bloger môže
byť perzekuovaný za svoje texty, ktoré v ničom neporušujú kódex blogera a vlastne
neporušujú ani zákony SR (alebo áno? ktoré?).
Za texty, ktoré kľudne môžu byť
vymyslenou "ľudovou tvorbou" a i väčšina tých s reálnym základom nikoho
neohrozuje.
Mám sa aj ja obávať, že ma zažaluje autor knihy, ktorá sa mi nepáčila? Že ma
obvinia z porušovania dopravných predpisov, lebo som humorne popísala
automobilové zmätky? Vydajú na mňa zatykač, že som prešla hranice s
neplatným cestovným pasom? Mám si odteraz dávať pozor, čo napíšem a do akej
diskusie sa zapojím?
Pretože by sa mohol nájsť niekto závistlivý, zakomplexovaný, kto sa bude chcieť
povoziť na mojom chrbte?
Je a bude to tak, ako píše Jaromír Novak? Žijeme v spoločnosti, ktorá sa riadi heslom "všetko čo poviete, bude použité proti vám"?
Michaela je statočná žena plná životnej energie a ak si ktokoľvek myslí, že ju zlomí, je na omyle. Dúfam a verím, že aj keď dá SMEčku vale, neprestane písať a vráti sa do slovenskej blogosféry pod hlavičkou anonymnejšieho zahraničného portálu. A podľa náznakov z jej posledného článku si myslím, že o nej ešte budeme počuť. Jej nepriatelia si potom môžu utrieť nosy.
Dodatok:
Prosím Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska, aby na mňa nepodávala trestné
oznámenie za použitie prirovnania "aj slepý vidí", pretože som tým v
žiadnom prípade nemyslela nijakého konkrétneho zrakovo postihnutého človeka a
ani som nechcela nikoho diskriminovať (sama mám päť dioptrií).
Foto v perexe mám odtiaľto a foto v článku odtiaľto.
Dodatok 1.10. 2007: linky na články Michaely Procklovej sú už nefunkčné, jej adresa zmizla z blogosféry SME. Vo svojom texte ich ponechávam v pôvodnej podobe.
