Aneta Čižmáriková
Zmena je život
199-ty a posledný príspevok
Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík: Knihy, Z knihovničky knihovníčky, Moje knižné lásky, Sci-fi a Fantasy, SF&F cony, • Dialógy o fantastike •, Fanovinky, Blogový nedenník, Rozpravy o Islande, Všeli-len-čo, Kreatívec notorik, Bavíme sa s Tubou
(založené na knihe nemeckého historika Klausa Bergdolta Černá smrt v Evropě)Následky moru, morové perličky a osobný pohľad, prečo som toto dlhé pojednanie napísala.
(založené na knihe nemeckého historika Klausa Bergdolta Černá smrt v Evropě)V prvých dvoch častiach svojej laicko-emotívnej rozpravy o stredovekom more som sa venovala chorobe ako takej i životu stredovekej spoločnosti s ňou, teraz si posvietime na sekundárne dôsledky morovej epidémie. Konkrétne flagelantov a Židov. Lebo nezabíjal iba mor. Zabíjali aj ľudia. Nie prvý ani posledný raz v dejinách Európy masová hystéria v spojení s finančnými záujami vyvolala tak smutne tradičnú odozvu - pogromy na Židov. V prípade moru v polovici 14. storočia sa dá povedať, že išlo o prvý holokaust, dávno pred Hitlerom...
Mal to byť kľudný deň, posledný pred sviatkami. Vonku spievajú vtáky, aj ľudia sa poväčšinou vytratili, pokojná atmosféra, vonku teplo a v duši nádej, že práce dnes bude čo najmenej a stresov tiež. Odrazu mi dopoludnia príde zo systému blogovej administrácie čudná správa - vraj porušujem kódex blogera. Vážne? No to by som nerada...
(založené na knihe nemeckého historika Klausa Bergdolta Černá smrt v Evropě)V prvej časti pojednania o čiernej smrti vyčíňajúcej v 14. storočí v celej Európe som predložila akýsi úvod či prierez morovou epidémiou. Teraz sa budem bližšie zaoberať konkrétnejším pohľadom na život stredovekého obyvateľstva počas moru.
(založené na knihe nemeckého historika Klausa Bergdolta Černá smrt v Evropě) 14. storočie bolo pre Európu zvlášť tragické. Kým v jeho prvej polovici sužovali kontinent prírodné katastrofy, neúrody a následné hladomory, v roku 1347 prišiel z Východu ešte oveľa hrôzostrašnejší hosť. Akoby do pozdne stredovekej Európy vkročila Smrť osobne. Kade prešla, tam po jej nabrúsenom inštrumente zostávali mŕtvoly ľudí i zvierat sťa pokosené steblá trávy. Postupovala strašidelnou rýchlosťou a nerobila rozdiely. Deti, starci, bohatí i žobráci... Pre všetkých mala katastrofa biblických rozmerov jedno meno: MOR.
Každému z nás chodia e-mailom tony spamu, kvalitní poskytovatelia však dokážu všetky tie skvelé ponuky erotických pomôcok, tabletiek a replík Rolexiek identifikovať a hádzať rovno do koša, takže si ich ani nevšimneme. Na občasné zásielky ponúkajúce napr. úžasnú kariéru prostredníctvom znásilnenej slovenčiny bez diakritiky a so zlou interpunkciou sú však krátki. A tak aj mňa osobne oslovila firma zaoberajúca sa obchodom a vecami okolo toho ...juj, ale som sa pobavila! :-D
alebo Sviatok Murphyho zákonov Každý z nás si občas rád prečíta o cudzej smole. Či už má neurčitú chuť byť škodoradostný (lebo mu práve niekto ublížil), trochu mať pocit, že aj iným sa nedarí (lebo ani jemu každý deň nesvieti slnko) alebo potrebuje na chvíľu pocítiť s niekým obyčajnú ľudskú solidaritu (lebo v skutočnosti sa nám všetkým občas nedarí a občas sa potrebujeme posťažovať). Ak ste práve dostali náladu na niečo z toho, môžete sa realizovať na mojom malom príbehu.
Hororový komiks - len pre silné nátury ;-) ...alebo čo sa stane ak Votrelec prenikne do sveta Napoleona Dynamita... alebo taký malý movie celebrity deathmatch.
Šáli ma vlastné podvedomie, keď sa mi zdá, že v minulosti existovali informatívne dopravné značky s výrazným nápisom Chodci vľavo? Dnes máme popri cestách reklamy na rádiá, v mestách je pri večných rozkopávkach populárna značka Prejdite na druhú stranu, existuje oficiálne značenie pre platené parkoviská, tabuľka zákaz jazdy na paletových vozíkoch, atď. atď. - len toto dôležité upozornenie pre chodcov akosi vymizlo. Navrhujem kompetentným orgánom, aby tieto značky znova zaviedli a nastavali ich k cestám medzi toľkými obcami, na koľké vystačia peniaze.
Kamarátka Magda pracuje a býva v Maďarsku. Pozvala nás na posledný septembrový víkend na návštevu, aby sme si spravili výlet a pozreli starú Budapešť. Tak sme nabalili nutné oblečenie, uteráky, psa, fotoaparáty... a vyrazili. Nafotili sme toho neúrekom, ale obrázkami krásnych starých budov plytvať nebudem - tých si nájdete na internete koľko vám hrdlo ráči. Radšej ukážem a porozprávam o iných pikoškách, ktoré tentokrát akoby na hladný objektív amatérskeho momentkára iba čakali...
...a ja ti poviem, ako na tom si. Nie, nenechajte sa zmiasť. Tento príspevok vôbec nebude o filozofovaní či hudbe, ale o úplne hlúpej, trápnej zábave. Je to vtip. A ako väčšina vtipov kolujúcich elektronickou poštou - je o práci :-)
Tiež vás niekedy udiví, kde sa vzala tichá nevraživosť v pohľadoch niektorých kolegov, alebo tá vymyslená historka, ktorá o vás koluje vo firme? Odkiaľ (od koho) pochádza, asi nikdy nezistíte. Ale prečo, to sa dá relatívne jednoducho vydedukovať. Ak sa v niečom odlišujete, ľahko sa môžete stať firemnou celebritou a zároveň obeťou lokálneho bulváru :-)
Včera, čiže 18. 6. ráno som v rádiu počula správu o tom, že ak sa zadarí, na podnet americkej vlády Slovensko vybuduje protiteroristické centrum (načo?) a oni nám potom zrušia vízovú povinnosť. Quid pro quo. Konečne našli niečo, čím sa im môže zavďačiť krpatá zemička (a zopár ďalších). Alebo sme to našli my, keď sme po dlhom čase pochopili, že žobrať o zrušenie víz len tak, pre pekné oči, je číra naivita?
Môj psí príbeh s fotkami jednej úžasnej bytôstky, ktorá sa stala súčasťou môjho života. Venujem ho inej skvelej bytosti - mojej mamine.
Neplánovala som v tomto čase napísať ďalší článok o snookeri. Neprispievali k tomu ani objektívne príčiny a zo svetového šampionátu v Sheffielde som rozhodne nevidela toľko, koľko by som chcela. No radosť z finálového zápasu medzi mojím obľubencom Ronnie OSullivanom a Allisterom Carterom, predovšetkým sledovanie poslednej časti priameho prenosu včera večer mi v hlave prebudilo vulkán vášne a počas posledných dvoch frejmov som odrazu písala ako český žandár :-)
Čo tak rozveselí bežného občana cestou do práce... (alebo zabavme sa na vlastný účet)
Práca s ľuďmi je tak trochu aj testovaním naladenia či pováh tých druhých. Pokiaľ je to len možné, som vždy zdvorilá a ochotná. Často skúšam odľahčiť situáciu a zlepšiť spoluprácu, buď humorom alebo solidaritou. Podľa toho ako druhá strana reaguje, sa vyvíja ďalšia komunikácia. Existujú typy, ktorým sa nezavďačíte ani rozložením na atómy, iní sa poďakujú päťkrát za to, čo ja považujem za samozrejmosť. A nájdu sa aj takí, ktorí na oplátku prispejú niečím výnimočným...
...pretože Slovensko je špinavá diera plná chudákov a podvodníkov. Fungujeme na báze výmenného obchodu, v blate nájdené kreditky používame na škriabanie zadkov a ak náhodou vieme ako ich použiť, určite sú kradnuté! Veď ktorý Slovák by mohol mať poctivú kreditku naládovanú poctivými mesačnými zárobkami?!? Aspoň takto nás asi vidia všemocné Spojené štáty Americké - ako inak sa dá chápať, že Slovák si nemôže z USA objednať tovar, pretože systém chrumkajúci čísla kreditných kariet ho považuje za vysoko rizikového? Hmm, ak si v takejto chvíli naivne pomyslíte, že by vás ešte mohol zachrániť medzinárodný internetový platobný systém PayPal... zabudnite na to. Tí takisto žijú v presvedčení, že Slovakia je pravdepodobne len zle napísaná Somalia. (tento článok je nevhodný pre citlivých čitateľov, pretože je veľmi drzý) (a je o nakupovaní na internete, takže kto chce čítať o politike, nech ide na hlavnú stránku SME a odbočí doľava)