reklama

Dialógy o fantastike - Ivan Aľakša

Dnes budem spovedať jedného z veteránov fandomu, ktorý má obrovské zásluhy na poli šírenia fantastiky medzi Slovákmi, najmä vďaka svojim unikátnym vydavateľským aj organizátorským aktivitám. Porozprávame sa o jeho vzťahu k fantastike aj popkultúre, o vydávaní časopisu, Cene Fantázie, novinárčine aj cestovaní... Lejdís end džentlmen, áj giv jú - Ivan Aľakša.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu


IvanAľakša je vydavateľ a kedysi aj šéfredaktor časopisu Fantázia ,spoluorganizátor festivalov, literárnych súťaží ( Cena Fantázie ) a človek, ktorý másignifikantný podiel na porevolučnom oživení fantastiky na Slovensku.
Okrem toho aj môj rodák zo Šale :-)
Založil a s krátkou prestávkou už 11rokov vydáva Fantáziu, jediný slovenský časopis venovaný sci-fi,fantasy a všetkým príbuzným žánrom, ktorý dáva priestor nádejnýmdomácim autorom, publicistom aj ilustrátorom.
Možno si to ani sámneuvedomuje, ale v mojich očiach si určite zaslúži prívlastok"priekopník na poli fantastiky".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dialóg tretí:

Aneta "Riddick" Čižmáriková vs. Ivan "Nezmar" Aľakša

Ako by si profesne popísal sám seba?

Profesne? Aj keď ma novinárčina priamo neživí, považujem sa zanovinára. Živí ma však viac to všetko ďalšie okolo novinárčiny - najmäpredtlačová príprava, zalamujem viacero časopisov. Grafikom sa všaknazvať nechcem, lebo by sa urazili ľudia od fachu, že sa im nejakýnímand hrabe do remesla... A som vlastne aj živnostník - samoživiteľ.

Ako si sa dostal k terajšej profesii a ako k fantastike? Inak povedané, mohol by si tú istú prácu robiť v oblasti mainstreamu?

Otec je novinár, mama zase číta množstvo kníh akéhokoľvek druhua miluje filmy. Takže k novinárčine som sa dostal cez otca,k fantastike cez mamu. Vyštudoval som žurnalistiku, vedel by som sauplatniť v mainstreamových časopisoch a médiách, keby som chcel, aleboskôr keby som nebol lemra lenivá. Inklinujem skôr k beletristickýmnovinárskym útvarom, mám rád fejtóny, reportáže, rozhovory, ktoré súskôr výmenou názorov. Zakotvil som v regionálnej žurnalistike, ktorá je"mainstreamom," náš regionálny časopis je akýmsi rodinným podnikom, tomi vyhovuje. Fantastika ma teda neživí, Fantázia sa stala pre mňaakýmsi ventilom. To je časopis, ktorý mi na trhu chýba, taký časopis bysom chcel čítať a keďže ho nikto nechce robiť, tak som dal dokopy týchsprávnych ľudí a...

Rodinnýklan Aľakšovcov je v šalianskom regióne notoricky známy, lebo už 13 rokovpripravuje a vydáva mesačník Slovo Šaľanov (a ešte dlhšie aj mesačníkSúkromný podnikateľ).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Čo ťa najviac baví na vydávaní časopisu?
Ktorá fáza alebo činnosť?

Niekedy toho síce už mám dosť, ale v podstate, keď sa na to pozriemz nadhľadu, baví ma akákoľvek tvorivá činnosť a každý jeden proces privydávaní časopisu je tvorivý, tým pádom ma to baví ako celok. Pocit,keď vieš, že najprv bola v počítači v adresári s názvom "fantázia44"iba kopa súborov a zrazu mám fyzicky v rukách hotové číslo, v ktorom sadá listovať, to je na nezaplatenie. Občas si v časopise tak trochu"ješiťácky" zalistujem... Viem si spomenúť na každú jednu fázu tvorbytoho čísla, samozrejme vidím chyby a nedostatky, pamätám si pocity,ktoré ma pri tom sprevádzali.
Mám samozrejme rôzne nálady - niekedy je mi blízke všetko, čo súvisís premýšľaním, čo by mal časopis obsahovať, vymýšľanie nových rubrík,či nápady na články, inokedy sa teším z toho, ako články zapadajú dokonečnej grafickej úpravy, ako sa budú správne radiť za seba a k tomupribudnú fotografie. Priznám sa ale, nebaví ma a mám s tým veľképroblémy, to všetko po vydaní - zabezpečenie distribúcie, papierovačky,zháňanie reklamy, pretláčanie aspoň nejakých informácií do médií...Tieto veci sú mojou Achillovou pätou a je to pri Fantázii vidieť.

Koho by aj? Preboha, ani by som nevedela, kde začať!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vznik a vývoj Fantázie - ako to všetko začalo? Keď som končil gymnázium, hrával som s kamarátom v Šali tzv. "hry nahrdinov" - teda "eR-Pé-Géčka" - konkrétne Dračí doupě. V roku 1993sme začali vydávať fanzin s názvom Meč a mágia. Ja som išiel na vysokúškolu a už vtedy som rozprával o tom, aj keď skôr zo srandy, že budemvydávať slovenský sci-fi časopis. Svoje si určite odtrpeli aj mojispolužiaci na výške, ktorí ma museli mať za pošuka... Postupne saz Meča a mágie stával fanzin, ktorý uverejňoval aj všeobecnejšie ladenéčlánky a v roku 1996 som ho premenoval na "FANtastický magaZÍN".

Obrázok blogu

Zároveň som aj zmenil formát z A5 na A4 a otvorene som písal o tom, žeSlovensko potrebuje svoj sci-fi časopis. Koncom toho roku sak podobnému poznaniu dopracoval aj Martin Králik, ktorý v Bratislaveprispieval do fanzinu Istrozin a bol členom SF klubu Quasi. Martinrozposlal list, viacerým ľuďom aktívnym vo fantastike na Slovensku, kderozpracoval akúsi postupnosť krokov k podpore slovenskej fantastiky.Začínalo to tuším koordináciou SF klubov, ďalej vydávaním nejakého"ústredného" fanzinu, neskôr to malo prerásť do časopisu a ažvydavateľstva. Ja som ten list tiež dostal, s Martinom som sa stretolpri červenom víne a zhodli sme sa, že prvé kroky sú zbytočné, SF klubyaj fanziny existujú, poďme rovno na časopis. Začiatkom roku 1997 sme(obaja popri učení sa na štátnice) začali pripravovať časopis, pridalsa k nám Vilo Búr, cez neho sme objavili Petra Kundera (vtedyvydavateľa zbierky R. E. Howarda Kráľ Kull), s ktorým sme urobilirozhovor a dodal nám zahraničnú poviedku, natrafili sme na čajovňuMažiarik a v nej sa stretávajúci Slovenský syndikát autorov fantastikys pomocou ktorého sme získali poviedku Saši Pavelkovej a v júli 1997,po našich štátniciach a z tlačiarne priamo na Parcon v Spišskej NovejVsi vyšlo nulté číslo Fantázie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké to bolo? Prijatie nultého čísla a tých ďalších?

Balíky s čerstvou Fantáziou sme niesli, ak sa správne pamätám, vlakomzo Šale do Lučenca, odkiaľ nás na Parcon viezla autom Maťa Pilcerová.Všeobecne bola Fantázia na Parcone prijatá s nadšením, dokonca za namichodili ľudia a dávali si podpisovať výtlačky - vnútorné strany obálkyboli totiž čisto biele, bez tlače, takže sme tam, vtedy asi aj dosťpodgurážení, vypisovali venovania a podpisy... O vyjdení prvéhoslovenského sci-fi časopisu sa v tom čase podarilo dostať aj relatívnedosť správ do médií, myslím, že celkové prijatie bolo dobré, v tej dobesme v listárni chválili ľudí, že v každom liste posielajú aj nejaképoviedky a príspevky, bolo teda zjavné, že sme trafili klinec pohlavičke. Niekedy na nulté, či prvé číslo Fantázie reagoval svojímnadšeným listom Ďuro Červenák, ktorý Fantáziu objavil v zapadnutomstánku v Banskej Štiavnici a hneď sa ponúkol, že bude pre nás písať, vďalšom liste už poslal aj prvý príbeh s Roganom. Čo sa týka predajnosti- Fantázia sa už na začiatku ustálila na predaji okolo 900-1000 kusov aviac-menej sa to tak držalo po celý čas.


Ak preskočím do súčasnosti, zdá sa, že sa ti podarilo zrealizovaťvšetky vtedajšie vízie. Ako to vyzerá s tým vydavateľstvom? Prezradím,že pod hlavičkou vydavateľstva Fantázia v roku 2004 vyšli Nie celkomrozprávky od Michala Jedináka. Budú ďalšie knihy?

Aby sme si nemýlili veci - vízie z Martinovho listu neboli mojimivíziami. Mať knižné vydavateľstvo nie je mojou túžbou ani dnes. Vydanieprvotiny Miša Jedináka bol pokus, ktorý z dnešného hľadiska hodnotímskôr ako chybný krok - pre mňa, ale aj preňho. Zborníky Ceny Fantázienerátam, to už je iná vec, ale celkovo - odvtedy ma už pár ľudíoslovilo s možnosťou vydať im knihu a snažím sa zdvorilo odmietnuť.Vydaním knihy totiž proces nekončí, ale začína a ja nemám podmienky nazabezpečenie distribúcie a predaja knihy na úrovni. Z tých známejšíchautorov - debatovali sme o tom pri románe Dušana Fabiana a pred rokomaj so Štefanom Konkolom. Som rád, že obaja si našli iného a lepšiehovydavateľa, ktorý ich knihy dokáže dostať na pulty kníhkupectiev.
Samozrejme zborník Ceny Fantázie, to už je v rámci slušnosti - ak robímsúťaž, má to mať aj nejaký výstup a nie je to knižka s ambíciami dobyťhitparády predajnosti v kníhkupectvách. Vo vydávaní zborníka by somchcel pokračovať.

Obrázok blogu



Keďsi už tak krásne premostil k Cene Fantázie, rada by som sa spýtala ajna ňu. Svojím spôsobom je unikátna, rovnako ako časopis - je to u násjediná súťaž pre autorov fantastiky bez vekového či užšieho žánrovéhoobmedzenia. Z čoho vznikla, kde bol ten prvotný impulz a kam sa zatiaľdopracovala?Cena Fantázie vznikla v hlave Martina Králika a pod názvom "Raketa" (vsnahe vyjadriť jej sci-fi zameranie) bola vyhlásená prvýkrát v roku2003. Bolo to v čase, keď bola ukončená iná poviedková súťaž - CenaGustáva Reussa. Martin Králik prišiel s "novinkou" - dvojkolovýmhlasovaním so zapojením čitateľov, čo tak trochu malo rešpektovaťpovahu fantastiky ako populárnej literatúry. Okrem toho sme zväčšilirozsah prijímaných textov, aby sa súťaž zatraktívnila aj pre autorovpíšucich rozsiahlejšie príbehy. Prvé vyhodnotenie sa udialo naposlednom nami organizovanom Istrocone v roku 2003, v prvom ročníkuzvíťazil Juraj Červenák, po ňom to bola Saša Pavelková .

Obrázok blogu

Od roku 2004 sú výsledky prezentované na knižnom veľtrhu Bibliotéka vrámci hlavného programu, keďže som chcel preniesť fantastiku asamozrejme aj Fantáziu mimo "našich" akcií, trochu viac na oči. Cena máaj svoju sošku - dielo, ktoré bolo špeciálne pre nás vytvorenéumeleckým sochárom Andrejom Csillagom zo Šale.
Samozrejme sa nedá zverejňovať všetky prichádzajúce texty, takže jehlasovanie dvojkolové - v prvom boduje päťčlenná porota (tá je každýrok iná a našou snahou je zapojiť aj ľudí mimo fandomu a Fantázie) a 5najlepších, finálových poviedok zverejníme, a z tých už rozhodujúčitatelia. V minulom roku boli finálové poviedky uverejnené na portáli Knihy.sme.sk a ich čítanosť dosahovala štvormiestne cifry.
Od čias "bibliotékovej" Ceny Fantázie sa o súťaž manažérsky stará IvanPullman, ktorý sa stal aj editorom zborníkov. Prvý zborník vyšiel vroku 2006, knižky obsahujú finálové poviedky, ďalšie Ivanom vybranétexty, esej a vyjadrenia porotcov + pre niektorých účastníkov súťaževeľmi podstatné tabuľkové hodnotenie úplne všetkých prijatých textov...Zborník má každý rok obálku od iného slovenského maliara.
Od roku 2007 je špeciálne odovzdávaná aj cena Bibliotéky pre jednu z poviedok, nie nutne z finálových.
V prvom ročníku bola súťaž a knižka podporená účelovou dotáciouMinisterstva kultúry SR, ostatné ročníky sú financované čisto mnou anie je to v žiadnom prípade zárobková činnosť. Aj preto sa výhercoviamusia uspokojiť s vyhranou sumou 99,58 € (3.000 Sk), sochou aknižkami...

No, podľa mňa by mali byť pyšní aj na umiestnenie resp. víťazstvo v Cene Fantázie. Veď tie najlepšie veci sú zadarmo ;-)

Nadviažem na tie realizované vízie. Máš nové méty v oblasti šírenia fantastiky na Slovensku?

Nie, nemám a po zániku starej Fantázie sa nezaoberám "šírenímfantastiky na Slovensku"... Vyjasnime si - fantastika na Slovenskunepotrebuje cielené zásahy a snahu niečo niekam a pred niekým plánovanepresadzovať, obraňovať, chrániť... To možno bolo pred 10 rokmi. A ja užsom na také veci starý. Časopis Fantázia sa dnes venuje ľuďom, ktorímajú radi fantastické a dobré veci spestrujúce im život a nepotrebujúsa zgrupovať, mať pocit, že patria k nejakej špeciálnej skupinescifistov. Fandomu sa venovala Fantázia, ktorá už pred rokom zanikla.

Bol by si ochotný hovoriť aj o zániku Fantázie?

Jasné, bez problémov. Odpoveď k zániku Fantázie koncom roku 2007 saskrýva vo formulácii toho listu, ktorý Martin Králik rozposielalscifistom, a ktorý u mňa vtedy natrafil na úrodnú pôdu. Myšlienkavzniku Fantázie bola v "podpore slovenskej fantastiky," našou prioritoubolo "dať slovenským autorom priestor na publikovanie a slovenskýmčitateľom možnosť čítať po slovensky." Jednoducho - "starý" časopisFantázia bol založený na idealistických princípoch nezlučiteľnýchs trhovým mechanizmom a fungoval tých desať rokov len vďaka naivite atvrdohlavosti svojich tvorcov a ústretovosti a podpore Ministerstvakultúry SR. Extrém bol dosiahnutý v roku 2007, keď som prerobil dosťveľa peňazí iba kvôli tomu, že som chcel, aby časopis vyšiel a zároveňaby bol zorganizovaný (na úrovni) festival Parcon/FantáziaFest. Bol toz mojej strany risk, očakával som, že podpora z ministerstva budepribližne na úrovni predošlých rokov a prerátal som sa. Pochybil soma bolo jasné, že Fantázia takto fungovať ďalej nemôže. Princípy, naktorých vznikla, boli v trhovom mechanizme iba hlinenými nohami a razto padnúť muselo.

Obrázok blogu



A o jej opätovnej reanimácii? ;-))

Jasné, bez problémov :-)
Užv čase ohlasovaného zániku časopisu som mal istú predstavu, ako by tomohlo fungovať ďalej, len to potrebovalo "reštart." Pripravoval somprojekt "novej" Fantázie a debatoval som s rôznymi ľuďmi o možnostiachďalšieho vychádzania, vymýšľal možnosti financovania. Objavili saľudia, ktorí prišli s konkrétnymi návrhmi, objavili sa konkrétnemožnosti, takže bolo jasné, že to bude fungovať. Som presvedčený o tom,že dnes už na Slovensku funguje trh s fantastikou - aj vďaka Fantázii,vďaka Istroconom a dosť výrazne vďaka (dnes už sieti predajní) Brlohu.Výrazný vplyv na obnovenie Fantázie malo samozrejme schválenie projektuministerstvom kultúry. Priznám sa však, že mňa samého trochu zaskočiloto, že sme Fantáziu obnovili tak skoro, očakával som prestoj minimálnejeden rok.

Mňa to prekvapilo tiež, veľmi pozitívne!


Ako som už teba počula, nová Fantázia si vedie dobre. Čitatelia tejstarej ju neopustili. Pribudli aj noví? A keby sme sa nedržali lennejakých štatistík - zažívaš aj niečo také, že ti príde do redakciee-mail od (ne)spokojného čitateľa?

Predovšetkým - po oficiálne ohlásenom ukončení existencie, po prestojipol roka a po kompletnej zmene grafiky a aj loga časopisu, teda úplne snovým vizuálom, ktorý nebol podporený prakticky žiadnou marketingovoukampaňou sa časopis znovu rozbehol v podstate rovnakých predajnýchčíslach, ako končil. Takže to bolo pre mňa pozitívne zistenie.
Predaj v sieti Brloh mierne narastá a do súťaží a na stránke sa zjavneozývajú noví čitatelia. Najviac to bolo vidno po exkluzívnom slovenskomrozhovore s Christopherom Paolinim a po súťaži o knihu Brisingr vspolupráci s vydavateľstvom Fragment...
Listov a mailov chodí dnes už menej ako kedysi. Čo sa týka nespokojnýchčitateľov - otvorene - je mi jasné a registrujem, že je skupina ľudí zprostredia fandomu, ktorým nesedí smerovanie a profilovanie novejFantázie. Viem však tiež, ako sa ľudia ozývali proti smerovaniuIstroconov, ktoré sme kedysi organizovali a kde je Istrocon dnes? Právena Istrocone sme si robili dotazníkový prieskum a aj podľa neho viem,že súčasná Fantázia ide správnym smerom, len sa treba potenciálnymčitateľom lepšie ukázať.

Obrázok blogu


Akýje rozdiel medzi vnímaním i prežívaním SFaF u nás a napr. za veľkoumlákou - bol si tam, popíš nám trochu... nielen cony, ale aj postojebežných ľudí...

Hm... Ono to záleží od toho, na vnímanie koho sa pýtaš. Ak myslíšscifistov, fanov, geekov a tých "našich" ľudí - nevidím v tom rozdiel.Sú podľa mňa úplne rovnakí, sú medzi nimi rôzni ľudia, tak, ako u nás.Ešte pred pár rokmi by som si nebol istý, ale po minuloročnomIstrocone som presvedčený, že fanúšikovia sú úplne rovnakí - sú medzinimi klasickí utiahnutí čitatelia, ale aj rôzni narcistickí týpkoviaa celá škála ľudí medzi tým... Priznajme si - všetci na celom svetemajú radi dobré príbehy, je jedno, či je to v slnečnej Kalifornii,alebo upršanej Bratislave...
Iná vec je prístup "profesionálov"...Myslím tým vydavateľov, filmárov, dramaturgov, editorov, redaktorov,teda ľudí, ktorí fanúšikom dávajú "mannu" - aby sme mali čo prijímať.Ešte pred časom by sa takí ľudia u nás k fantastike nepriznali, pretoževšeobecné povedomie si spájalo populárne žánre, fantastiku, komiks,seriály o vesmírnych lodiach - s brakom, s detinskosťou, s uletenosťou,s niečím, čo k rozhľadenému dospelému človeku nepatrí... Dostal som sapárkrát aj do zákulisia na veľkom Comic Cone v San Diegu a napríkladsom chvíľočku stál vedľa pána režiséra Ridleyho Scotta. Podlamovali sami kolená... Ten človek sa ale v pohode bavil s ľuďmi okolo seba,vedel, že všetci naokolo sú fanúšikovia fantastiky a nemal s týmproblém, veď prišiel prezentovať final cut Blade runnera a stál predľuďmi, ktorí mu to DVD budú kupovať...
A to je najdôležitejšie -ľudia za veľkou mlákou vedia, že fantastika rovná sa peniaze, že pojem"popkultúra" vznikol skrátením populárnej kultúry a to je tá, ktorá jemasová a teda sa v nej oplatí tvoriť a podnikať, lebo prináša peniaze.Fanúšik Votrelca si nepozrie iba film, on si zahrá aj počítačovú hru,prečíta komiks a kúpi figúrku - veď ty si tomu žiarivým príkladom.A preto je možné vidieť počas diania toho conu ulice lemované zástavamis nápisom "Celebrating popculture" a pre 150 tisíc návštevníkov conu sarobia zľavy v hoteloch a špeciálna kyvadlová doprava v celom meste...To je ten najväčší rozdiel u nás a "za mlákou."

Už len podľa fotografií sa zdá, že si toho veľa precestoval. Kam všade ťa zaviedla popkultúra? Alebo si si len tak zašiel na dovolenku a tie Statočné srdcia, X-meni či bar v Gigerovom štýle sa len tak pritrafili? 

Je pravda, že rád cestujem a nie sú to klasické „hotelové", či „plážové" dovolenky. Použijem tebou naznačené - už aj výlet do Egypta pred pár rokmi by sa dal nazvať „popkultúrnym", keďže som ho absolvoval s Ďurom Červenákom a niektoré zážitky Ďuro potom pretransformoval do románu Conan a dvanáct bran pekla :-)
Ale vážne - napríklad výlet za H.R. Gigerom sa pritrafil úplne náhodou. Marek Hyena Eliáš nás v tom čase upozornil, že film Votrelec má výročie 25 rokov. Ja som sa pokúsil cez Gigerovu stránku skontaktovať jeho manažéra, že chceme urobiť e-mailom rozhovor s HRG. Odpoveď bola, že Giger nepoužíva počítač a mailovať nevie a že si môžeme dohodnúť osobné stretnutie v jeho múzeu v Gruyéres vo Švajčiarsku. Tak sme sa vybrali s Ďurom Maxonom a Maťou Pilcerovou a mali sme povolenie fotografovať v Gigerovom múzeu a pokecať si s ním... Z toho vznikol materiál vo Fantázii 33 a 34, ten výlet bol jedným z mojich najkrajších životných cestovateľských zážitkov.
V roku 2005 bol Worldcon, teda svetový festival fantastiky, v škótskom Glasgowe. Bola to nezvyčajná príležitosť, lebo Worldcon sa do Európy tak často nedostane... Ďuro a Martina sa tam chystali vystavovať svoje obrazy, tak som sa „prikmotril" a urobili sme si skvelý výlet. Zážitky odtiaľ by boli tiež na samostatné rozprávanie, vlastne tak, ako zo všetkých tých ciest. Napríklad s Ďurom sme fanúšikovia amerického gitaristu a hudobníka Briana Setzera a presne v tom čase mal úplnou náhodou koncert v Glasgowe. Tak sme si užili ešte aj totálny rockenroll, boli sme v prvých radách pod pódiom a bolo to úžasné. A keďže Ďurovi predkovia sú niekde odtiaľ zo Škótska, dokonca sme si urobili aj výlet na zrúcaninu „Maxonovho" hradu...
Worldcon sa mi páčil, takže keď bol rok na to v Los Angeles, s Martinou sme sa dohodli, že ideme. Maťa to už dosť poznala, v L.A. nejaký čas predtým pobudla, takže sme zažili nielen Worldcon, ale všeličo iné - napríklad sme boli na návšteve doma u filmového producenta Volkera Engela (predtým robil špeciálne efekty pre Emmericha, naposledy napríklad produkoval TV sériu Triangle ocenenú Emmy) a videl som jeho originál Oscara na krbe...
Skrátim to - po skvelých predošlých zážitkoch sme sa s Maťou rozhodli, že ideme aj na Comic con do San Diega v roku 2007. Mne končili víza, chcel som to ešte využiť. A ten 150-tisícový con, to už je niečo, po čom ma nič iné nemôže v tejto oblasti uspokojiť. Bez snahy akokoľvek vyzdvihovať Ameriku (mňa USA nikdy nelákali a nijak zvlášť ich neobdivujem) - zážitky z Comic conu sú v štýle „toto vidieť a môžem pokojne umrieť"...

Obrázok blogu



Vrátime sa teraz domov - čo podľa teba chýba slovenskej fantastike?

Nič jej nechýba. Slovenská fantastika už má svoj trh a to znamená, žesa o ňu začnú zaujímať "profesionáli" - obchodníci, vydavateliaa médiá. Tá doba tu už je, netreba už písať listy s "programovýmivýzvami," ako podporiť domácu fantastiku. Netreba nič riešiť. Treba siužívať a konzumovať. Starať sa o seba, o prísun toho, čo každý sámpotrebuje. Ak vydavateľstvá ako Slovart a Ikar začínajú pátrať podomácich autoroch fantastiky, nie je to len o kríze, lebo sú lacnejšíako zahraničné preklady, ale aj o tom, že o tú literatúru je záujem.
Ďalšia vec - počítačové hry sa už na Slovensku dlhé roky aj tvoria, ajkeď pre zahraničných producentov a film - chystá sa vo veľkom štýleprvý slovenský horor Fabrika smrti. Nie je podstatné, aký bude,podstatné je, že má veľký mediálny dosah a majú v ňom záujem hrať aj"celebrity". Možno za to vďačíme aj tomu strašne ohováranému americkémuHostelu... Okrem toho partia z Tichého domu, ktorá sa svojimi amatérskymifilmíkmi prezentovala kedysi na našich Istroconoch dnes točí web-seriálKrídla noci pre TV JOJ. Juraj Červenák vydáva poviedky v americkomčasopise Weird Tales a chystá vydanie svojho románu v Rusku. Mne ozajnič nechýba...

Som (pozitívne) šokovaná! Weird Tales je legendárny americký časopis, založený pred 85-timi rokmi. 

Čo považuješ za svoj najväčší profesný úspech?

Možno to vyznie sebestredne, ale to, že som mohol napísať ten predošlýodsek. Patrím k ľuďom, ktorí k tomu prispeli a to ma teší.

Ale kľudne si dopraj, veď náš fandom by bez teba určite nebol tým, čím je dnes.


Náš trh je však stále primalý a iný asi ani nebude. Súhlasíš so mnou,že za mnoho dobrej fantastiky vďačíme vzácnej schopnosti čítať včeštine a teda si užívať ovocie dvoch trhov? Prípadne, aký máš názor naniektoré pobúrené hlasy, že slovenskí autori by nemali vydávať svojeromány u susedov a v češtine? Myslím, že tie spomínané slovenskévydavateľstvá ani nemusia komplikovane pátrať, mali by si tých dobrýchautorov už len "podchytiť".

Tak, ako my vďačíme českým vydavateľom za niektoré knihy, tak onivďačia nám za to, že ich čítame a kupujeme aj my. V čase, keď vyšlonulté číslo Fantázie, mal už Červenák v češtine vydané tuším dve knihypod iným menom. Keby vedel dobre po anglicky a rovno by v tej dobeposielal svoje diela do USA a tam by si našiel vydavateľa, bol by "zavodou" a kto by mal právo mu do toho pindať? Keď začala vychádzaťFantázia, stretával som sa s názormi, že slovenčina sa na fantastikunehodí. Dnes je všetko inak a domáci autor má dvere otvorené...

Obrázok blogu


Tvoje najobľúbenejšie fantastické diela?

Mnou najčastejšie prečítaná kniha je Mesto odClifforda Simaka. Z fantasy mi je bližší Conan ako Pán prsteňov, aleConana myslím klasického, Howardovho. Iných som ani nečítal okremČervenákovho. Samotný Ďuro Červenák je pre mňa stelesnením populárnehoautora, ktorý vie písať pre fanúšika, čo je skvelé. Komiksov som veľanečítal, ale komiksovo-filmová postava Hellboy - to môžem. A nadpočítačom v robote mám figúrku robota Marvina a oproti nej figúrkuinšpektora Clouseaua. A dokážem sa stotožniť so Shrekom, všetci mámevrstvy :-)

Áno, máme... z niektorých aj oči štípu ;-D

Ktoré oblasti fantastiky máš najradšej? Alebo ktoré nemáš rád?

Vyrastal som na sci-fi literatúre, teda na Clarkovi a Asimovovi, zasocializmu vydaných zbierkach Stratený robot a 10xSF a 13xSF. Páči sami, keď je rozpitvaná aj technika, keď má fantázia svoje reálnezáklady. Ale zároveň sa mi páči Simakovský prístup - premýšľanieo možnostiach kontaktu s inými civilizáciami, prípadne o vývojiľudstva. Tých autorov spája to, že nezabúdali na poctivý ľudský príbeha verili v človeka a humanizmus. Nenávidím upršané, pretechnizované,pesimistické diela smerujúce do cyberpunku - z tohto pohľadu možnopovedať, že v podstate nemám rád (atmosférou, nie myšlienkou) filmBlade runner. Viac mi sekne Piaty element... Aj mne sa stal taký "bigbadabum" v živote ako Corbenovi Dallasovi a do mojej "rozheganej káry"mi padla z neba dokonalá bytosť a neviem sa s tým celkom vysporiadať,pretože som iba človek...
Priznávam, nerozumiem celkom modernej japonskej anime kultúre, ale jemi jasné, že výmena stráží v nejakej forme musela prísť. Moja generáciavtrhla do fandomu začiatkom 90. rokov s hrami a kartičkami, trvalo10-15 rokov, kým sme sa "rozplynuli" medzi všetkými ostatnýmiscifistami, dnes medzi nás vtrhli mangáči a my na nich "pulíme" oči,ale je to v pohode, lebo sú to fani ako aj my. Len majú radi hlučnejšiua cukríkovejšie vyzerajúcu fantastiku, keď sa však do toho zahĺbiš,zistíš, že príbehy sú podobné, prípadne rovnaké. Menia sa iba postavya kulisy...
Ono, keď sa to tak vezme, dnešný časopis Fantázia do veľkej mierykopíruje to, čo mám rád. Dnes pracujem s takým množstvom písmeniekv robote, že keď večer prídem domov, radšej siahnem po ovládači odtelky a prepnem na niektorý zo seriálov - Dexter, Eureka a Dr. House.Seriály a filmy, to je dnes môj fantastický svet. Ku komiksompričuchávam sporadicky cez moju priateľku a čakám, kým dočítaWatchmenov, nech si to pred filmom "čítnem" aj ja a hudbu, ktorúprezentuje Dušan Fabian vo Fantázii, tú tiež môžem, s Dušanom smenaladení na veľmi podobnej vlne. Figúrková Fotosession Fantázie bolaspoločným nápadom s Jurom Malíčkom a mám strach, keď sa roztrhne vreces predajom figúrok, kde na to vezmem peniaze. Nevraviac o všetkýchfantastických "gadgetoch" - keď som v stánku Brlohu na Istrocone videlten odpadkový kôš v štýle R2D2 - ťažko som zaplakal a musel somodvracať pohľad inam...
Nespomenul som už asi len počítačové hry -v tom som trochu "maník"... Zažratý som do stratégií - teda absolútnychpožieračov času. Nemám z toho dôvodu v PC nainštalovanú žiadnu hru,lebo to by bola zbohom robota. Som zvedavý, dokedy odolám, môj novýdomáci notebook na mňa kričí, že má miesto na disku...
Trochu ma štve, že nedokážem koordinovať pohyby na ovládačochkonzolových hier, takže tým veľmi neholdujem. Pred časom mi všakpokušiteľ - šéfredaktor Fantázie Juro Malíček zavesil na krk gitaruku hre Guitar Hero a nechal ma zahrať si pár skladieb a musím priznať,že do partie k pivu a pukancom na nejakú oslavu - to je to pravéorechové...

Obrázok blogu


Jeskvelé užívať si fantastiku vo všetkých podobách aké sa núkajú. Knihy,filmy, seriály, figúrky, počítačové hry... Ale nehrozí našej mladšejgenerácii odkojenej na vizuálnej a elektronickej kultúre, ktorávšetko dostáva takpovediac na tanieri, že si nikdy nezvyknú čítať knihya nespoznajú tak mnoho vynikajúcich diel, ktoré neboli inak spracované?Vďaka bohom za Rowlingovú a podobných záchrancov, ktorí navracajúpozornosť k čaru písaného slova, ale predsa... nemáš pocit, že mladíľudia čítajú čoraz menej?

Nemám rád takéto "štúrovské" pindanie, že mladí ľudia málo čítajú a achjaj, aké to je zlé s dnešnou generáciou a čo jej všetko hrozí. Pred 150rokmi videl bežný človek knihu iba keď zavítal do doliny Matej Hrebendaso svojim batôžkom kníh. Človek potrebuje príbehy a v každej dobe satie príbehy rozprávajú inak. Predtým pri páračkách, alebo pri ohni... Čoak boli kedysi nástenné maľby pračloveka v skutočnosti niečím akotelevízor? Večer si v jaskyni posadali praľudia k pomaľovanej stene,vzadu štrikujúce ženy, v strede napchávajúci sa a popíjajúci chlapi a vpredu malépračloviečatá, hltajúce každé slovo chlapíka s fakľou stojaceho pripomaľovanej stene, osvetľujúceho každú chvíľu iný výjav arozprávajúceho k tomu iný príbeh. Normálna telka...
Chcem len povedať- dnes sa objavujú absolútne skvelé a inteligentné príbehy v komiksoch,počítačových hrách, v televíznych seriáloch, prečo sa z toho robíhumbuk, ak niekto nesiahne po knihe? A je to chyba detí, že v súčasnejobývačke, či dnes skôr modernej "hale" už nieto priestor na klasickúpolicu s knihami a keď rodičia prídu domov, nechytia ani oni do rúkknihu? Odkiaľ sa má decko naučiť, že čítanie je "cool", keď rodičnečíta? Kto vie, čo bude o 100 rokov, ako budú naše deti pindať nasvoje potomstvo, keď sa to bude zabávať iba s VR-helmami a nenájde sičas na starú dobrú televíziu?
Tí, ktorí teraz málo čítajú, budú tvoriť o desiatky rokov iný typsveta, ako máme teraz my. Oni mu budú rozumieť, my už nie. My pôjdemedo starého železa, oni budú mať svoje spôsoby komunikácie a svoj život.Z nášho pohľadu to môže byť cesta do pekla, pre nich bude ten životnormálny tak, ako je pre nás normálny tento.


Obligátna otázka na záver: ako vyzerá príjemne strávený večer Ivana Aľakšu? 

Som lenivá lemra, takže ležiac na gauči a prijímajúc akékoľvek v tejchvíli pre mňa zaujímavé podnety - či už v nejakej dobrej TV šou (mámrád nemeckú stand-up comedy), alebo pri dobrom filme, seriáli. Vposlednej dobe však po návrate z roboty zapínam notebook a pokračujem vrobote až hlboko do noci. Tak, ako teraz, aby vyšla nová Fantázia a bolsom spokojný.


Tak prajem veľa úspechov v práci aj v živote, nech sa Fantázii darí a jej tvorivému tímu tiež.

Tá spomínaná nová Fantázia č. 44 by mala užbudúci týždeň ležať na pultoch tých správnych trafík a obchodov. Tešímsa záver románu na pokračovanie :-) 

Foto © archív Ivana Aľakšu a Martina Pilcerová

Aneta Čižmáriková

Aneta Čižmáriková

Bloger 
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík:  KnihyZ knihovničky knihovníčkyMoje knižné láskySci-fi a FantasySF&F cony• Dialógy o fantastike •FanovinkyBlogový nedenníkRozpravy o IslandeVšeli-len-čoKreatívec notorikBavíme sa s Tubou

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu