Barbarcon
Ako som už spomínalav nedenníčku v avíze na tento článok,barbarcon nemá nič s Barbarom Conanom. Teda má, existujúaj originál Barbarcony, ale Serjoža ma poučil, že takýbarbarcon môže byť vlastne na ktoromkoľvek cone. Vyzerá to veľmi podobne ako väčšinamojich conov a celkom presne ako tento posledný Istrocon...ako ste už určite vydedukovali, slovo barbarcon stačí rozložiť: bar bar con a zmysel je jasný... Z baru do baru na cone. Aleboráno do baru, v noci z baru a v kútiku oka zahliadnete,že ste vlastne na cone ;-)
Najdôležitejšiena tom však je, že práve v bare stretnete týchnajlepších barbarov. Nie hocijakých. Správnybarbar nie je ten, čo sa vovalí podguráženýdo vnútra, aby oslávil čerstvé udelenieobčianskeho a dorazil sa totálne. Pravýbar-bar-coňák je stará garda, počas tých rokov spoznalbar-barskú elitu, môže sa k nej teda bez ostychupridať a väčšinou sa zvítava silnýmobjatím vyjadrujúcim nefalšovanú radosť,že vidí starých známych.
Tákže, vďakabarbarconu, vysokej koncentrácii spolufanov (okrem starejzostavy pribudol aj celý šaliansky SAFA klub) anízkej koncentrácii vytúženýchprednášok som nakoniec videla len jednu - PornWars - aj to len preto, že som na minulom Slavcone bola naDAMovej prezentácii erotiky v Star Wars a všetkýchkamošov som dotiahla, lebo to bola skvelá pikantná zábava. Okrem toho som sa potulovala pri stánku Fantázie a okolo predajných stánkov...
Lenže väčšípodiel viny než ja sama na tom bar-barení mala jedna hnusná pekelnápríšera, smradľavá a upotená...
...Istropolis
Pfuj, bola to takákatastrofa, až mi bolo smutno. Najprv som sa dozvedela, žesom si načisto zbytočne predstavovala, ako budem pozeraťIndianu Jonesa 4 v tej obrovskej, klimatizovanej kinosále, kdepremietajú trháky. Veľká sála sanekonala (vraj kvôli pripravovanému muzikálu Producenti a jeho citlivým kulisám) a namiesto nej pomenovali veľkou jednu strednú,absolútne nepostačujúcu inú sálu.Počas celého conu som sa tam dostala raz - na tombolu. Ajto len preto, lebo som sa zaťala, že sa tam jednoduchodostanem, chcem predsa toho Beowulfa! (ale o tom neskôr)
Po príchode sme sa šli poflákaťa zisťovali ovzdušie. Už na prvom poschodí v obrovských nevetraných priestorochsme dostali menší šok. Na druhom sme nemohli aniporiadne dýchať, tričká boli čoskoromokré a znechutenie stúpalo. Nikdy neumývanýmramor so stopami po priveľa lepiacich páskach, škaredé vyšúchané koberce, čo sa na spojoch odliepali, špinavésklené tabule, všade iba umelé svetlo,neopísateľne príšerné koženkovésedadlá, ešte doriadenejšie stoly... a chodbičkahrôzy.
Tá by si zaslúžiladostať sa do amatérskeho hororu! Bola v rohu na druhomposchodí a práve v nej sa nachádzali všetkyhlavné salóny určené na prednášky.Okamžite, ako som prešla cez spojovacie dvere z horúceja dusnej haly do tohto Smradľavého dúpäťa,ovalil ma pach čerstvého i tridsaťročnéhopotu, vydýchaný vzduch a aróma hromadnéhoWC. To tam naozaj bolo, v strede. Asi ako čerešničkana dorazenie.
Počas sobotného pokusu aspoň nahliadnuť naprednášku mnohými milovanej FrantiškyVrbenskej som dokonca zakúsila ešte horšívzduch, ak to vôbec bolo možné. V malej miestnostisa doslova nedalo dýchať... ani vetrať. Ako mi bolopovedané, za otvárateľnými sklenýmitabuľami sú len ďalšie sklené tabule smaličkými vetrákmi. Aj tak to možno maliskúsiť.
Klimatizáciatrochu fungovala v spodnej časti kinosály, ale tým jej blahodárneúčinky začínali aj končili. Záchody boli len na prízemí pri bare(väčšinou zamknuté), na prvom poschodí (za poplatok 5 Sk) a na druhomposchodí na dámskych bol z troch použiteľný iba jeden.
Spolu s Kissi sme sklamane konštatovali, že ak bude aj nasledujúciročník festivalu v Istropolise, asi ho oželieme. Medzi tou záľahounásťročných mangáčov a hráčov sme už predsa len staré korčule a aj keďsme skromné, vyžadujeme aspoň nejakú úroveň. SÚZA bola síce užprimalá a prepchatá, ale klíma fungovala a bolo bližšie na vzduch. Tubola jediná možnosť - prebehnúť celú štreku až pred hlavný vchod a tamnabrať do pľúc kyslíka, čo to dá.
Prírastky doknižného fondu a majetku fantastu
Okrem toho, že mipribudlo do zbierky ďalšie tričko s motívomIstroconu, tentoraz ročníka 2008, mám aj tričkood Juraja Mad Maxona . A nie hocijaké. Nie také lebkovéalebo dračie čo medzi fanúšikmi fantasy ametalu letia. Ale s pravým madmaxonovským motívom,zvodnou ženskou bustou maľovanou majstrom osobne ;-)
Samozrejme som neodolalaknihám. Konkrétna predstava bola iba jedna - v novinkáchod Brlohu som tesne pred Istroconom zachytila novúnew-weirdovku, konkrétne prierezovú zbierku zostavenújedným z vlajkonosičov žánru, JeffomVanderMeerom a jeho manželkou, pod názvom New weird -trochu divná fantastika.
Síce som mala ajnejasný plánkúpiť si niečo ďalšie od Tima Powersa (po šťastnom výbereStáčení temného piva na poslednom Slavcone),no to mi nevyšlo. V stánku nebolo nič a vovýpredaji sa vraj v sobotu jedna kniha objavila, no kým somuž asi po pätnásty krát prišlaotravovať, či sa niečo nenašlo, stihla sa aj predať.
Kčerstvému číslu Fantázie som pridala ešte Nie celkom rozprávky odMichala Jedináka. Kedysi som čítala dve z nich vo Fantázii a boli veľmichutné. Navyše, Mišo pekne a originálne kreslí a túto knižku si sámilustroval. Naskytla sa mi jedinečná príležitosť - za padíka kniha a ktomu autogram (tomu hovorím festivalová zľava). Nahovorila som na ňu ďalších štyroch ľudí :-)
Lenže, ženskátúžba nakupovať sa tak ľahko ukojiťnedá... na conoch, ktoré považujem za akúsi oslavu, sa ešte znásobuje. Tak som pokračovalaspoločenskou logickou hrou pre jedného (zaručuje vždydobrú spoločnosť!;-) North Pole Camouflage od Smart Games azaklincovala to druhou knižkou z môjho obľúbenéhoLaseru, NeoAddix od Johna Courtenaya Grimwooda. Napokon som vo vyhorenom výpredaji neodolala 50% zľavena anglické The Making of The Hitchhiker's Guide to the Galaxy .Je plná krásnych obrázkov a zaujímavostíz nakrúcania mojej srdcovky.
Obchodíky
Na festivaloch sa vždy teším aj na stánky... čím viac, tým lepšie. Vždy je čo obdivovať a vždy sa dá niečomu neodolať ;-) Navyše predavači sú vždy milí, ochotní, dávajú zľavy a dá sa s nimi porozprávať.
Ako obvykle naša partia najviac obliehala Brloh (Sigi vykúpila desatinu sortimentu;-) lákajúci 20% zľavami aj výpredajom, ale mimobratislavskýchnávštevníkov extrémne magnetizoval Madmaxonov Mobilný Šop s tričkami,figúrkami a striebornými šperkami. Hádam každý si chcel nejaké tričkoodniesť :-) A skoro všetci sme aj odniesli. Sigi si vybrala sexi anjelana krvavo červenom pozadí, Lenka draka a aj Kučný - náš najskúsenejšínosič lebkových a metalových tričiek - si nakoniec našiel vzor, ktorýsi ho načisto získal :-) Bathory má maxonovské tričko ešte z minuléhoSlavconu, tak teraz šetril.
Najviac nás však ohromil stánok jedného útleho bradatého maníka menom Peter Černák, čopredával spoločenské hry. Ešte sme ho nepoznali (t.j. nevideli na žiadnom cone), ale úplne nás dostal -svojou rozžiarenou tvárou, ochotou komunikovať i pomôcť, prehľadom otovare... Navyše vedel opisovať hry tak lákavo, že smesa okamžite chytili do jeho osídiel (mimochodom, je to majster Slovenska v hre Carcassonne).
Ja by som si asi priestorspoločenských hier všimla iba okrajovo, keďže ich nehrávam a sú drahé,ale kamaráti ma tam pritiahli. A potom sme tam tri dni poletovali akoosy okolo sirupovej fľaše. Zamilovala som sa do spomínanej NorthPole Camouflage, keďže mám problém získať jedného spoluhráča, nietoešte dvoch a viac. Sigi si k svojmu Bangu dokúpila dve rozšírenia a vposledný deň sa ešte rozhodla pre Ríšu snov. Kučný sa zaprisahal, že si niečo kúpi užlen preto, aby dal takému šikovnému obchodníkovi zarobiť. Splnil torozširujúcou sadou pre svoje obľúbené Carcassonne. Už len čakáme, kedyten sympatický bradáč 10. októbra otvorí internetový obchod iHRYsko.sk,aby sme ho išli celý prebrowsovať ;-) Wowbagger sa k tomu informoval ohráčskom klube Alea Istropolitana , kam by rád čoskoro zavítal.
No a keď už sme toľko vysedávali v bare a trávili čas tliachaním ovšetkom možnom i nemožnom, prišla aj nedeľa, keď sa spoločnosťpreriedila. Tak nastal správny čas na realizáciu plánu, že si zahráme Bang! Najlepšie ho ovláda Sigi, niektorí ho už videli a tak presvedčiliaj mňa. Pravdupovediac, nemala som veľkú chuť učiť sa nejaké novépravidlá, možno mám aj herný blok kvôli domácim kartovým (a stálenezvládnutým) Osadníkom z Katanu ... ale však zo mňa neubudne. Ukázalosa, že Bang! nás všetkých chytil a výborne sme sa bavili až kým smepostupne nezačali odchádzať domov. Naozaj fajn hra :-)
Stravovanie
Sranda,ale ani neviem čím začať túto interesantnú kapitolu. Asi každý kúsokjedla, čo sme do seba ten víkend natlačili, priniesol so sebou niečozaujímavé... raz dobré, inokedy zlé.
V Istropolise má bar spoločnú kuchyňu s reštauráciou, ktorá je hneďvedľa. Až na prehnaných 100 korún za "menu", ktoré nebolo menu, ale ibadruhé jedlo, bola strava dobrá. Len z počutia viem o vynikajúcompiatkovom segedínskom guláši, v sobotu na obed sme si dávali kura,vyprážaný syr i bravčové na šťave - všetko v jedálňovej kvalite,interiér tiež. Istropolis na prvý pohľad pamätá časy, kedy bolrelatívne reprezentatívnym priestorom, ale tie sú na ten istý prvýpohľad dávno preč. Aspoň že nedeľné vyprážané prsíčka boli šťavnaté akrehké.
Ale tie stravovacie zážitky, ktorých som sa automaticky najviac obávalaa najviac sa tešila, vypálili úplne naopak. Keď ma ešte dávno predfestivalom na recepcii železničiarskeho hotela milá pani upozornila, žehotel je ubytovňa a raňajky sa podávajú od 6:30 do 8:00,bola som z toho rozpačitá... medzi nami coňákmi sa vzápätí zrodilinterný vtip: "párky s horčicou". No v sobotu ráno nás v skromnej, alečistej jedálničke čakali taniere s úžasnou šunkou, syrom, maslom,zeleninou, čerstvými rožkami a teplým čajom. V tom momente somoľutovala, že tie druhé raňajky nám dajú suché v balíčku.
*intermezzo a.k.a. kultúrna vložka*
Mimochodom,aj s tými suchými raňajkami sa spája jeden zážitok - v sobotu smeťahali barbarcon do tretej v noci a tým pádom som sa v nedeľu ránoprebrala na zabúchanie na dvere.S hlavou zabalenou v čiernom tričku -pretože na okne nebola žalúzia - som zamrmlala: "Nóó?"
Vzápätí na mňa Sigi kričí: "Riddick, ty si nevedela, že sa do desiatej máme vysťahovať?"
Sakra, taká banalita ako odubytovanie v stanovenom čase mi ani nezišla na um...
"A koľko je?"
"Jedenásť!"
Ach jo.
Onisú mladší, potvory jedny, tažke boli už dávno hore a naraňajkovanípekne v pohodlí. Tak som sa za pol hodinu zbalila a vrecko s raňajkamivzala so sebou...
*koniec vložky*
No a tendruhý zážitok, ktorý mal byť príjemný a nakoniec nebol, to bolapiatková večera. Con treba dobre začať, tak sme špekulovali, kam sapôjde hromadne jesť. Kissi navrhla Českú pivnicu, vraj je tam fajne aešte fajnejší je sexi čašník. Na rajcovných čašníkov už dávnejšienetrpím, ale ak je niekto komunikatívny, neuškodí to dobrej nálade.Tento bol však komunikatívny na akejsi inej vlne. Po desiatich minútach, keď sa stihol správať až príliš suverénne, začala sa naša strana stolu cítiť nesvoja. Pokračoval montovaním sa do odpočutého a hubovaním na čo prišlo. Vrcholom bola snaha odbiť sťažnosť na nedoliatu kofolu argumentom "To je dobré" a podobnými arogantnými pokusmi.Úplne konsternovaní sme sa pýtali Lenky, prečo sa naďalej naňhoeuforicky díva, keď bol vyložene odporný. Ja byť na mieste majiteľa,takýto zamestnanec na hodinu letí. Kučo uzavrel kauzu zavrčaním "Môže si byť istý, že odo mňa nedostane ani korunu sprepitného," a ďalej sme čáva ignorovali.Jediné, čo imidž Českej pivnice u mňa ako-tak zachraňuje, bol tenbožský vyprážaný syr. Dva kúsky poskladané zo štyroch hrubých plátkovúdeného syra a kvalitnej šunky... mňam.
Tombola
Nevyhralasom nič. Možno preto, že som porušila tradíciu a namiesto obligátnych100 korún použila na tento posvätný účel 120. Všetci si robili chute naluxusné hracie konzoly, ja som chcela figúrku Beowulfa, ktorú venovaldo tomboly Madmaxonov obchod. Nakoniec boli v rámci jednej ceny k nemuešte dve ďalšie figúrky, ale to mi už o pár sekúnd mohlo byťjedno. A neskôr mi JurajMaxon povedal: "No vidíš, mala si sedieťvedľa mňa, vyhrala ho baba, čo sedela hneď primne!"... Lenže to bolo asi v treťom rade a ja som bolarada, že vôbec sedím hore na kraji. To je jedno, aj tak som od začiatku cítila, že dnes nebude nič.
Stalasa však aj jedna vec nevídaná. Mladučký šuhaj s dlhou ofinou, ktorývyhral dvakrát a pri jeho druhom výstupe hľadisko skandovalo "Emo!Emo!", urobil samaritánsky skutok. Keď vyhral sadu hier na konzolu XBOX360, vyhlásil, že ak nevyhrá aj samotnú konzolu, vracia svoju druhúvýhru do tomboly. A urobil to. Dokonca ešte lepšie, než plánoval. Keďsa našiel nový majiteľ XBOXu, vybehol na pódium a svoje hry muodovzdal. Vyslúžil si veľký potlesk a tentokrát už nikto neskandoval ;-)
Ajkeď boli v sále prítomní asi všetci čo mali lístky a losovanie nebolotreba opakovať, pri žrebovaní hlavnej ceny, konzoly Playstation 3 (lenkrabica vyzerala tak, že aj nehráčom oči svietili túžbou), nie a nienájsť výhercu. Lístok sa ťahal trikrát. Ja som mala svojich 6 kúskov aešte som žmolila v ruke jediný Wowbaggerov, ktorý musel odbehnúťtelefonovať tesne pred začiatkom a potom skončil na opačnej stranesály. Jeho lístok mal číslo 662 B. Posledný ťah, ktorý už našielšťastného majiteľa PS3-jky, vyniesol na svetlo číslo 664 B.
Šťastena nebola dosť unavená...
*** Istrocon mini-galéria***
stánok Brlohu obliehaný hordou barbarov :-)
dvaja Ivanovia (Pullman a Aľakša) hrdo ukazujú nové číslo časopisu Fantázia
Ganjalf prevádza použitie nejakých anime zbraní ;-)
Sigi a Kučný pózujú v bratislavskej Tržnici
v nedeľu poobede sa učíme hrať Bang!
JankoŽižka urobil za ten víkend krásne portréty asi každému okrem mňa :-)Pozrite na tú sentimentálne rozmazanú atmosféru Crankie a Manweho -vyzerajú ako vystrihnutí z katalógu:
A Big Shaman nemá taký čistý obraz ani v skutočnosti ;-)
čerstvá finalistka Ceny Fantázie 2008, Lívia Hlavačková
s inkriminovaným ocenením (jeho predvádzacím modelom)
v popredí - žeby znamenie?
autorka článku s legendárnym fotografom všetkých conov osobne
K tomu má v galérii ďalšiu uhrančivú Líviu Hlavačkovú, našu Sigi ako Femmefatale, šťastne vysmiatu Heňu Galgóciovú, pôvabnú princeznú Polinu,záhadného Juraja Malíčka v zajatí cigaretového dymu, serióznehoSerjožu... joj, len závidím ;-) Však sa choďte pozrieť.
Ja mám o dosť skromnejšiu galériu na Picase.
Neoznačené fotky © ja, ilustračky internet
