Po veľmi pekných výsledkoch 9-6 proti Michaelovi Holtovi, 9-1 proti
Markovi Kingovi a štvrťfinálovom výsledku 9-2 v súboji s Jamie Copeom
bolo jasné, že Ronnie je "back in business" a žiari ako supernova.
V
prípade hráča, ktorý sa už roky drží pri vrchole svetového rebríčka
vyzerajú tieto úvahy ako úplný blábol. Ale zasvätení vedia, že Ronnieho
snookerová genialita je porovnateľná len s jeho nevypočítateľnosťou.
Alebo ako som už spomínala v inom článku,
vnútorná pohoda je uňho veľmi dôležitá. Psychika hrá významnú rolu v
každom športe (koniec-koncov v každom aspekte života :-), no rôzni
ľudia v odlišnej miere podliehajú vonkajším vplyvom, inak znášajú
psychickú záťaž a tá sa s inou intenzitou odráža na ich výkonoch a
správaní. Práve Ronnie O'Sullivan patrí do kategórie citlivejších ľudí,
s ktorými to občas zametá. V minulosti si prešiel pitím, drogami, trpel depresiami i samovražednými sklonmi.
Semifinálový zápas O'Sullivana a Marka Selbyho nemal byť jednoduchý
a ani nebol. Kométa z novej generácie Selby versus majster známy
výkyvmi od neporaziteľnosti až po apatiu, to je sústo pre každého
fanúšika snookeru.
K Eurosportu som pribehla za stavu 5-3 pre
Selbyho. Ako hra postupovala, O'Sullivan zaostával stabilne o dva framy
a podľa výrazu v jeho tvári to nevyzeralo na zlepšenie. Okrem tých
vlastností, ktoré som spomínala, je Ronnie hráč, ktorému sa dajú emócie
relatívne ľahko čítať na tvári (skúste to u Stephena Hendryho!).
O'Sullivan zabojoval a obrátil stav na 6-5, Selby vyrovnal na 6-6 a potom sa chlapci naťahovali po jednom frame až po stav 8-8. (Len pre úplnosť pripomínam, že vyhráva ten, kto prvý dosiahne 9 víťazných framov.)
A to je moment najväčšej nervozity. Ide o postup do finále a napätí sú všetci, lebo na oboch stranách je definitívne jasné, že od výsledku nás delí jediný frame a niekto ho musí vyhrať.
Po
reklame začína zatiaľ najnapínavejší duel tohtoročného šampionátu.
Chvíľku sa rozbieha, diváci v hrobovom tichu čakajú, ktorý hráč začne
prvý potápať gule... a potom spraví Mark Selby osudovú chybu, nepotopí
dlhú červenú a dáva šancu protihráčovi.
Po tomto bode nasledovala úžasná exhibícia Ronnieho O'Sullivana, gule padali jedna za
druhou. Po pár minútach je zrejmé, že víťazstvo je jeho, ale my diváci
stále zvierame päste, pretože sa zdá, že magická 147-čka je na dosah.
Ronnie má vysoké tempo, je dokonale sebaistý, pri posledných strkoch
vidieť ako mu svietia oči a mimovoľne dvíha obočie. Vyzerá ako chlapča
rozbaľujúce darček. Posledná čierna guľa vletí do domčeka a 147 je tam!
Úú-hou!
To je niečo!
Bombastický, nádherný záver nervydrásajúceho súboja
a triumfálna ukážka schopností i zaslúženého postupu do finále. Pre
O'Sullivana to bol ôsmy 147 bodový nábeh v kariére, čím sa v tejto
disciplíne vyrovnal Stephenovi Hendrymu. Na YouTube si môžete posledný frame
pozrieť.
Ako sa vyjadril Ronnie O'Sullivan pre Worldsnooker.com:
"The first black in the 147 was a blind shot but it wasn’t as hard as
it looked. It was 8-8 and I felt like I wanted to get something out of
the game, to go out in a blaze of glory. Once I got to 40 I decided to
go for it, and I felt a few butterflies which was good." (Prvá čierna v tej 147 bol strk naslepo, ale nebol taký ťažký ako vyzeral. Bolo to 8-8 a cítil som, že chcem z hry niečo dostať, skončiť veľkolepo. Keď som sa dostal k štyridsiatim bodom, rozhodol som sa, že to skúsim a bol som trochu nervózny, čo je dobre.)
Bohužiaľ, toto finále sprevádzali dva nemilé spoilery, ktorým sa podarilo pokaziť väčšinu zážitku.Keď som si ešte pred prenosom pozerala správy, zistila som, že prvá časť zápasu je už odohraná a Ronnie O'Sullivan vedie 8-0. Dosť... nečakaný začiatok. Vo finále? Uf.
Český Eurosport začal rekapituláciou prvých ôsmych framov po ktorej mala nasledovať druhá časť naživo. Stephen Maguire vyzeral čoraz zúfalejšie a niet sa čomu čudovať. Hrozil mu "whitewash", čiže prehra s nulovým skóre, čo by bol len druhý prípad v histórii bodovaných snookerových turnajov. 26 ročný Škót od novembra neprehral jediný zápas, zvíťazil v Northern Ireland Trophy a komentátori sa dohadovali, že práve finálový zápas s O'Sullivanom vo vrcholnej forme bude krutým prebudením do reality.
A potom... potom som zažila druhý šok, keď som si pri sledovaní, snapshotovaní a poznámkovaní zápasu povedala, že sa pozriem, čo k štatistikám a priebehu šampionátu hovorí oficiálna snookerová podstránka Eurosportu a prvá správa na titulke, čo na mňa vykukla - výsledok zápasu!
Sklamanie, rozčarovanie... síce spokojnosť s výsledkom, ale sladké
napätie sa kamsi stratilo. Teletext mi večer nefungoval, program hlásil
priamy prenos, ale ten sa nekonal. Aj som českým chlapcom do štúdia
napísala, že mohli aspoň upozorniť, nech sa ľudia nedívajú na stránku,
že už je dohrané... ale neoznámili nič, asi by mohli pobúriť divákov,
ktorí sledovali bez počítača a nevšimli si nešťastne načasované
vysielanie.Medzitým som stihla v obývačke registrovať tretiu slovenskú superstar, po ktorej pravdepodobne o rok ani túlavý pes neštekne (možno Nový Čas áno). Nevedela prestať rumázgať. Pokazila chvíle, na ktoré sa určite mesiace celý štáb pripravoval, aby boli vyvrcholením šou a ona im to prereve... Fňukajúce missky sa môžu schovať, tie aspoň natrénujú, ako plakať a vyzerať pri tom stále krásne.
Na športovom kanále sa skóre zmenilo na 8-1, potom na 9-1 (O'Sullivan 126 bodov v nábehu). Deviatym framom Maguire odvrátil smutný debakel a ešte vyhral ďalší frame na 9-2, no po doterajšom
priebehu zápasu bolo víťazstvo jeho súpera veľmi blízko. I keď som
vedela, že nasledujúci dvanásty frame je posledný, stále bolo na čo sa
pozerať. Stephen Maguire pokazil strk, keď mal 16 bodov (O'Sullivan 21).
Ďalej sa už nedostal.
Ronnie za necelých šesť minút vyčistil stôl...
si predstavte taký
malý ohňostroj)
Nasledovala záverečná ceremónia (video tu). Sponzori a papaláši potriasli ruky a
odovzdali ceny. Ronnie si povolal k sebe dvojročnú dcérku Lily a
partnerku Jo. Vždy šarmantný snookerový veterán Steve Davis spravil krátke interview s hráčmi.
"Pýcha Škótska" Stephen Maguire dostal medailu a porozprával niečo škótskou angličtinou, ktorej sa dalo rozumieť len veľmi ťažko. Ronnie O'Sullivan sa rozkecal ako málokedy, i keď rozumieť mu bolo len o málo viac.
Nasledovalo záverečné fotografovanie.
Lily O'Sullivanová je správne dieťa snookerovej celebrity, pretože okrem toho, že vie trpezlivo čakať, vie aj pekne decentne tlieskať a hlavne vie okoreniť šou. Najprv nakladala na stôl gule, potom keď ju vzali na ruky a postavili na stôl, vytrhla sa mame a chvíľku zabávala blikajúcich fotografov improvizovanými prejavmi radosti (dá sa to vidieť na konci videa z odovzdávania trofeje). Lepší záver turnaja si jeden ani nevymyslí :-)
Ronnie sa po zápase vyslovil, že má rád snookerovú šou a veľké turnaje, rád teší publikum a fanúšikov. Aj podľa jeho ďalších vyjadrení to vyzerá, že rodinná pohoda a stabilnejší životný štýl mu priniesli pokoj a vyššie sebavedomie. Je až neuveriteľné, ako veľkohubo sa dokáže chváliť človek, ktorý bol inokedy schopný skritizovať aj svoje vrcholové výkony :-) Ale prajeme mu to, lebo si svoju slávu i uznanie zaslúži. Svojmu súperovi Maguirovi zložil poklonu, čo sa však nedá povedať opačne (záver rovnakého článku).
Na záver pripomeniem, že Eurosport bude zostrihy z finálového zápasu UK Championship opakovať ešte dnes, v utorok, štvrtok a v nedeľu 23.12. o 15:00 bude špeciálne vydanie magazínu Hall of frame, kde budete mať možnosť vidieť Steva Davisa v roku 1980 a určite aj iné lahôdky.
No a potom sa už tešíme na SAGA Insurance Masters v januári.
Tu je zaujímavý článok s vtipnými názormi na záver, určite si prečítajte, čo hovorí Ronnie na Beckhamov vlasový doplnok a obleky od Versaceho. V angličtine.
Keď tam už budete, určite si pozrite aj hlavnú stránku - má síce veľmi amatérsku úpravu, ale je v nej veľa zaujímavých informácií a všetko je po česky - aj preklady článkov z Worldsnooker.com, ku ktorým sa bez registrácie nedostanete.
Obrázky sú snapshoty z vysielania Eurosportu. Foto Ronnie O'Sullivana s rodinou je z Worldsnooker.com, Mark Selby z Belfast City Council.


















