Na pätnásty knižný veľtrh Bibliotéka sme dorazili v sobotu okolo pol jedenástej doobeda. S Leou sme šli najprv zbežne obzrieť stánky a sľubovali sme si, že čerstvá voňavá káva bude to pravé na úvod. Dostali sme sa k nej až neskôr a tá moja nebola nič extra. Ešteže Ivan a Ivan nám ju okorenili :-) Následne som sa dozvedela, že po programe mám pokrstiť zborník Ceny Fantázie 2007. Manažéra súťaže priviedol na túto myšlienku môj článok, kde som spievala, ako sa teším na jeho krst...

Keď som prekonala stres z toho, že mám krstiť knihu a ešte väčší stres z toho, že ju nemám čím krstiť, vzala som rozum do hrsti a podnikla výpravu do bufetu, kde som hľadala krv. Nechcela som sa vzdať nápadu, že toto dielko by malo byť krstené umelou krvou (iný návrh znel valaškou, ale že ju majú na výstave umenia sme zistili dávno po krste). Zohnala som aspoň červenú malinovku.

Na čítačke a diskusii o desiatich rokoch časopisu Fantázia, desiatich výnimočných poviedkach a ich autoroch sme my, na pódiu sediaci - inak Miloš Ferko, Martin Králik, Aneta Čižmáriková, Imrich Rešeta ml., Anton Stiffel, Štefan Huslica a Ivan Pullman - diskutovali o desiatich rokoch časopisu Fantázia, desiatich výnimočných poviedkach a ich autoroch :-) Myslím, že to bolo zaujímavé i príjemné. K prvému otvoreniu úst v debate mi pomohol moderátor Ivan Aľakša, keď ma priamo vyzval k vyjadreniu a potom to šlo už samo. I keď mávam vážny problém s čímkoľvek, čo sa nejako blíži slovu "prejav" a pozerajú sa na to viac ako dvaja ľudia, nedajbože je v hre mikrofón, tentokrát sa mi podarilo uvoľniť (do tej miery, že spotené ruky a trému nerátam). Viackrát som sa sama hlásila o slovo a miešala sa do reči onakvejších odborníkov než som ja.
Padali zaujímavé názory, napríklad že Tarzana od Jozefa Girovského je najlepšou poviedkou slovenskej fantastiky a Michal Jedinák je tu jediný spisovateľ medzi autormi (alebo aj to je Jozef Girovský?). Všetci sme sa zhodli, že mená ako Pavelková, Červenák, Girovský a Jedinák, ale aj Stiffel, Huslica či Ferko si zaslúžia stáť na výslní tej našej malej komunity scifantastov.

foto © Ján Žižka

Keby bolo dosť času, vydržali by sme takto brblať kľudne aj štyri hodiny. Určite by sme mali o čom. Bohužiaľ bolo treba kultúrny program popohnať, aby sa po dvoch hodinách uvoľnilo miesto ďalším. Takže sa pódium vypratalo a na scénu nastúpili finalisti Ceny Fantázie.

Zľava Miloš Ferko, Martin Kochlica, Monika Sjekelová a Lucia Droppová.
Daniel Klimek chýbal.
foto © Ján Žižka

Podľa výsledkov hlasovania bolo poradie víťazov napokon takéto:
4.-5. miesto Daniel Klimek (Potomkovia mŕtvej planéty) a Monika Sjekelová (Čierny les),
3. miesto Martin Kochlica (Druh komunikácie),
2. miesto Miloš Ferko (Neodhaliť tvár).
Na zvýšenie napätia nasledovalo udelenie Ceny Bibliotéky, o ktorej rozhodol a peknej blondínke Monike Sjekelovej ju aj osobne odovzdal manažér veľtrhu Slavomír Tužinský.

foto © Ján Žižka

foto © Ján Žižka a Fantázia

Nepoviem vám prečo, ale napriek môjmu nie najpriaznivejšiemu hodnoteniu víťaznej poviedky Ako orol, som bola nakoniec veľmi spokojná (dokonca šťastná), že vyhrala. Či to súviselo so stresom z predchádzajúceho verejného vystúpenia alebo s obavami, že vyhrá Čierny les, ktoré ma prenasledovali posledných pár dní (úľava?), nie je dôležité. Prajem to Lucii z celého srdca (určite na mňa zapôsobil aj jej skromný zjav;-) a teším sa s ňou.

Ale medzi nami dievčatami, víťazom o najšibalskejší úsmev je bezo sporu Martin Kochlica (naživo bol ešte chrumkavejší).

Škoda, že čas nás tlačiť neprestal a samotný ceremoniál odovzdávania cien prebehol v takej uponáhľanej atmosfére. Škoda aj "kongresového" typu publika, neprejavujúceho príliš emócie.

V podobnom duchu sa odohral aj krst zborníka Fantázia 2007, ktorý sme rýchlo uviedli, obliali a rozlúčili sa. Ako sami vidíte, chcela som si tých 15 sekúnd slávy užiť.

foto © Ján Žižka
(Mimochodom, autorom nádhernej obálky je Martin Plško, ak by to niekoho zaujímalo:-)

Na záver sa ešte vrátim k samotnému veľtrhu a trochu zhrniem dojmy z vystavovateľov, ktorých som si zapamätala:
Martinus mal holý stánok, zato s ôsmimi počítačmi, z ktorých bolo možné si objednať knihy domov bez poštovného. Sestra je ich stály zákazník, tak som jej zavolala, aby cezo mňa túto ponuku využila.
Slovart vo svojom stánku vystavoval obrovské bichle s obrázkami od Da Vinciho a podobné umelecké kúsky za tisíce korún, ale ponúkal aj veľa starších titulov za 50, 70 Sk, i malé kuchárky po dvacke.
Artforum ma tohto roku veľmi neoslnilo. Vzhľadom na okolitú konkurenciu bolo z ich pohľadu možno rozumné vyplniť stánok prevažne netuctovými až extrémne nekomerčnými knihami (presne ten typ literatúry, o ktorom sa často hovorí, že pseudointelektuáli ho musia mať doma, ale nikto to nečíta:-), nicméně ja som trafená "málo ale presne" a do týchto lúk a hájov až nechodím. Zaujali ma síce nové české vydania P.G. Wodehousa, no najprv budem musieť skontrolovať čo doma mám a potom premýšľať, do ktorých titulov ešte investujem.
Naopak zdalo sa mi, že Brloh priťahoval pozornosť všetkých generácií vďaka Festivalu spoločenských hier. Kedykoľvek som šla okolo, všetky hráčske stoly boli zaplnené, predovšetkým mládežou a rodičmi s deťmi. Asistovali im profíci v tričkách Albi. Sama som niečo podobné zažila v lete na Parcone, kde ma šikovný mladík učil hrať kartových Osadníkov z Katanu a bolo to lepšie než hociktorý manuál.
AnimeCrew, statočný to organizátor Comics Salónu a Istroconu prišiel s mini-kinom, kde celý deň bežali japonské anime rozprávky a detičky tak mohli nechať rodičov chvíľku nakupovať aj intelektuálne knižky. Smola, že bolo zastrčené na konci výstavy.
MagnetPressu vďačím za posledný, úplne náhodný úlovok, veľmi interesantný titul Konejšivé signály o správaní sa a správnom chápaní správania sa psov (keď ja sa tak rada hrám so slovami:-). Vždy ma zaujímali informácie, ktoré mi môžu pomôcť ešte lepšie rozumieť svojim domácim miláčikom a táto knižočka vyzerá na malý poklad.
Milujem, keď sa mi na akciách typu Bibliotéka podarí kúpiť niečo, čo by som v bežnom kníhkupectve buď vôbec nenašla, alebo si nevšimla jeden exemplár zastrčený v kúte.

Autorkou neoznačených fotografií som ja.